Začína ňou obdobie monopolistického kapitalizmu ( kapitalizmus voľnej súťaže )
3.veľká priemyselná revolúcia -vojnu si želali obe strany.
Francúzsko - vládne tu Napoleon III. Je tu prísny vojenský režim. Mal veľa vojnových konfliktov :
- v krymskej vojne získal uchytenie v kolonizačnej oblasti.
- pri zjednocovaní Talianska získal Savojsko
Viedol neúspešnú zahraničnú politiku ( vojny v Číne, Indočíne, Mexiku, Sýrii, Alžírsku ), boli veľmi nákladné, pretože boli ďaleko. Všetko to bolo financované francúzskymi daňovými poplatníkmi. Boli nespokojný s cisárom a tak vzniká republikánske hnutie vedené podnikateľmi, podporované francúzskym robotníctvom.
- 1848 - robotnícke Júnové povstanie
- 1870 - v januári robotnícke demonštrácie ( do platnosti
vstúpili zákony o zákaze robotníckych
organizácií a štrajkov ).
Nastala hospodárska kríza :
- Francúzsko bolo vyčerpané vojnami .
- konkurencia Veľkej Británie na domácom aj zahraničnom trhu.
1870
- Aby Napoleon udržal moc a trón, potrebuje rýchlu a víťaznú vojnu. Potrebuje zachrániť Francúzsko pred Pruskom.
- Odpradávna chce územie ľavého brehu Rýna.
Emská depeša - zámienka na vojnu. Uvoľnenie Španielskeho trónu. Španielsko
požiadalo Leopolda z rodu Hohenzohern ( pruský princ ), aby
sa stal kráľom Španielska. Potom by bolo Francúzsko
obkľúčené Prusmi už zo všetkých strán. Francúzsko protestuje.
Prebehnú rokovania Francúzov a Prusov v belgickom
kúpeľnom meste Ems. Nedohodli sa a Francúzsko vyhlasuje Prusku vojnu.
( o priebehu rokovaniach v Ems, posiela Wilhem I., pruský kráľ, depeše svojmu predsedovi vlády Otovi von Bismarckovi, ktorý jednu depešu tak dokrútil, že vyznela veľmi urážlivo voči Napoleonovi III. a Francúzska, že potom Francúzi vyhlásili Prusku vojnu ).
Júl 1870 - Sedan a Metz rozhodujúce pevnosti Francúzska. Prusi boli lepšie
pripravení na vojnu a hneď obkľúčili obe pevnosti.
1.9.1870 - kapitulovala pevnosť Sedan, kde bol aj Napoleon III.
Metz sa zatiaľ nevzdávala.
4.9.1870 - vyhlasujú Parížania republiku ( v poradí už tretia ).
Zasadol parlament a jedného republikána, Gandeta, donútili, aby vyhlásil republiku. Týmto Napoleon III. padá. Hneď sa zostavila aj dočasná vláda - VLÁDA NÁRODNEJ OBRANY.
Jej hlavnou úlohou je obrániť Francúzsko proti Prusom. Vzniknú nové oddiely národnej gardy, Batalióny ( okolo 260 ). Boli v nich aj robotníci aj dobrovoľníci.
19.9.1870 - Prusi obkľúčili Paríž. Organizuje sa ľudový odboj proti Nemcom, vznikajú Partizánske oddiely. Vogéza - pohorie. Francúzom prišiel na pomoc Garibaldi. Vláda národnej obrany je za rokovanie o mieri. Koncom októbra kapitulovala na príkaz vlády aj pevnosť Metz. Koncom decembra začali Nemci obstreľovať Paríž. Šuškalo sa, že sa tajne rokuje s Prusmi.
Január 1871 - bolo podpísané prímerie. Prestanú vojenské boje, ale územie zostáva obsadené. Vláda pripravila parlamentné voľby, zvolené bolo nové národné zhromaždenie. Bolo tam veľa monarchistov, mali malú prevahu. Tento prvý parlament odmietol uznať Francúzsko za republiku.
Thiers - predseda vlády. Bol ministrom ešte za vlády Ľudovíta Filipa a aj za vlády Napoleona III.
Jar 1871 vznikol ÚVNG ( ústredný výbor národnej gardy )
- nesúhlasia s kapituláciou Francúzska
- predstavitelia každého jedného bataliónu
- ľudia z robotníckych spolkov
Thiersová vláda chce zlikvidovať ÚVNG a odzbrojiť národnú gardu.
18.3.1871 - rozkaz na odzbrojenie národnej gardy. Za ÚVNG stáli Parížania.
Na MONMARTE :
- sústredenie vojska novej vlády
- Parížania bránili ÚVNG
- vládne vojsko sa vrátilo do Versailles
- národná garda + ľud = víťazstvo
PARÍŽSKA KOMÚNA od 18.3.1871 - samostatná správna obec v rámci Paríža
RADA KOMÚNY 26.3.1871 - zákonodarný orgán parížskej komúny. Komisie ( ministerstvá ) podliehali rade komúny ( parlamentu ). Podobné komúny vznikli aj v iných mestách ( Marseiles, Lion, Tulus )
- bola demokratická, zvolená všeobecným hlasovacím právom.
- má vyše 80 členov ( rôzne sociálne vrstvy - aj buržoázia, väčšina je demokratická inteligencia + robotníci ).
- nebol to jednotný orgán ( názory boli rozdielne ).
BLANKISTI PROUDONISTI
chceli diktátorskú vládu odmietali násilie, boli proti
je ich väčšina diktátorstvu, je ich menšina
- Celá komúna trvala len 72 dní.
Bol to nový typ štátu v Európe :
- Bolo tu všeobecné volebné právo.
- Právo voličov vyjadriť sa spôsobu vlády a odvolať toho, kto nezodpovedá ich predstave vlády.
- Veľa sociálnych opatrení na zlepšenie postavenia komunardov
( príslušníkov komúny - tých biednejších ) - Ekonomické opatrenia ( obsadzovali konfiškovali majetky tých, čo odišli, nemali na to zákon, bol to nezákonný čin ). Mali málo peňazí, lebo museli udržiavať veľa gárd.
- právo na vzdelanie ( bezplatné, základné vzdelávanie je povinné ).
- predškolské zariadenia ( zvýšili učiteľom platy )
- zabezpečila lepšie podmienky pre nezamestnaných ( nová vlna hospodárskej krízy - 4. kríza v 19. storočí )
- zlepšilo sa zdravotníctvo
- zlepšené bytové podmienky ( tí bohatí čo ušli, zanechali po sebe veľa domov a bytov )
Vojna s Prusmi stále trvá. Versaillská vláda podpíše v máji 1871 Versaillský mier.
- Alsasko a Lotrinsko sa stane nemeckým územím
- Vojenské reparácie - 5 miliárd frankov v zlate
Nemci im zato :
- vrátili všetkých zajatcov ( na prvýkrát ich bolo 100 000 ).
- otvorili im strany, aby mohli zaútočiť na komúnu.
20. máj 1871 začal útok na komúnu.
Májový týždeň ( od 21. do 28 mája 1871 ) - boje na Parížskych uliciach.
Belleville - robotnícka štvrť.
( Belvíl ) - cintorín ( Perlásez ) - múr komunardov Pere Lachaise
- 30 000 zabitých
- viac ako 40 000 uväznených ( aj vo francúzskych kolóniách )
- niektorí ušli ( vďaka I. internacionále )
Jeden člen rady komúny, minister Leo Frankel ( pochádzal z Uhorska a aj tam odišiel ).
