Padajúce múry
Hoci východné Nemecko (NDR) patrilo k tým bohatším krajinám východného bloku, jeho ekonomické podmienky boli biedne v porovnaní so západným Nemeckom. Toto viedlo v NDR k antisovietským náladám. Mnoho východných Nemcov riskovalo život pri pokuse o útek na západ cez Berlínsky múr. Napriek antisovietským náladám odmietal Erich Honecker, od roku 1971 prvý tajomník ÚV SED, urobiť reformy. Jeho strana sa striktne pridržiavala stalinskej politiky. Otvorenie hraníc medzi Maďarskom a Rakúskom poskytovalo východným Nemcom alternatívnu cestu z NDR. Roku 1989 vyšlo do ulíc v Lipsku 20 000 ľudí, aby žiadali povolenie pre opozičné strany. Začiatkom októbra prepukli ďalšie demonštrácie, lebo Gorbačov navštívil NDR a kritizoval jednotnú socialistickú stranu (SED). 18. októbra Erich Honecker pod tlakom demokratického hnutia odstúpil. Jeho nástupca Egon Krenz súhlasil s vyhlásením slobodných volieb a 9. novembra nariadil zbúranie Berlínskeho múru. Tisíce Nemcov oslavovali a nadšene sa zvítali so svojimi rodinami zo západnej časti. V marci roku 1990 vyhrala prvé slobodné voľby Kresťanskodemokratická strana. Jej predstavitelia potom začali rozhovory so západným Nemeckom, ktoré napokon viedli 23. októbra roku 1990 k zjednoteniu oboch štátov. Bol to prvý krok k zjednoteniu rozdelenej Európy. .