Poľnohospodárstvo bolo extenzívne, pravdepodobne cyklické, čo znamenalo, že polia striedavo obrábali a striedavo nechali ležať úhorom – tzv. dvojpoľný systém. Svedčí to o pomerne riedkom osídlení. Pôda sa obrábala dreveným a neskôr železným radlom. Pracovné nástroje si zhotovovali z dreva a železa. Zachované nástroje i výrobky svedčia o tom, že Slovania mali vyspelé kováčstvo, tesárstvo i hrnčiarstvo. Keramiku modelovali ručne, pretože ešte nepoznali hrnčiarsky kruh. V neskoršom období ju zdobili vlnovkami. Táto keramika dostala názov pražský typ podľa prvého známeho náleziska. Od konca 5. a začiatku 6. storočia bola rozšírená od Ukrajiny až po stredné Nemecko a od Bulharska, Grécka, Malej Ázie až po južné Poľsko. Zasahovala do dolného Rakúska, na juhovýchodnú Moravu a na západné Slovensko.


Prvé štátne útvary západných Slovanov

Bulharský štát
Vyvinul sa koncom 7. storočia spojením slovanského kmeňového zväzu s turkotatárskymi kočovnými Bulharmi.
Medzi najvýznamnejších panovníkov patrí chán Krum. Mier s Byzantskou ríšou mu umožnil zaútočiť na Avarov (805), oslabených po neúspechoch vo vojne s Karolom Veľkým. Jeho víťazstvo znamenalo definitívny koniec avarského štátu. Hranice Bulharska sa posunuli až k Tise, Karpatom a Dnestru. Vďaka Krumovej expanzívnej politike sa Bulharsko stalo jedným z najmocnejších štátov vtedajšej Európy. Chán Boris (852 – 889) bol prvým bulharským panovníkom, ktorý sa zriekol polyteistického náboženstva svojich predkov a začal v krajine presadzovať kresťanstvo. V roku 865 sa nechal pokrstiť a prijal meno Michal. Najväčší rozmach dosiahol bulharský štát za vlády Simeona (893 – 927). Roku 917 sa Simeon vyhlásil za „cára Bulharov Romejov“. Najvyššieho duchovného správcu bulharskej cirkvi vyhlásil za nezávislého od konštantínopolského patriarchu. Žiaci Cyrila a Metoda Kliment a Naum priniesli z Veľkej Moravy slovanské písmo hlaholiku, ktorú zdokonalili (cyrilika) a sprístupnili svojim následovníkom. V roku 894 sa cyrilika stala oficiálnym štátnym jazykom. Z Bulharska sa slovanská vzdelanosť a liturgický jazyk šírili do ďalších krajín – Srbska, Bosny a do Kyjevskej Rusi. Po smrti cára Simeona v roku 927 nastáva postupné oslabovanie Bulharska. Dostáva sa pod silný tlak Byzantskej ríše a Kyjevskej Rusi. Nakoniec byzantský cisár Basileos II. Bulharobijca v roku 1018 definitívne porazil Bulharsko, ktoré sa na 170 rokov stalo súčasťou Byzantskej ríše.

Kyjevská Rus
Na prastarej obchodnej ceste zo Škandinávie k Čiernemu moru a do Konštantínopola ležali dve významné obchodné strediská: Kyjev a Novgorod.