Bol medzi nimi aj Gorazd, ktorého si Metod vyhliadol za svojho nástupcu. Pápežská kúria ho však nepotvrdila. Metodovi učenci sa uchýlili do Bulharska a v kláštore pri jazere Ochrid pokračovali v rozvíjaní slovanského písomníctva v šírení kultúry. Časť z nich odišla do Čiech, do Chorvátska a Dalmácie.
Okrem Gorazda, Angelára a Nauma sa v prameňoch spomína Kliment, ktorý po smrti Metoda pravdepodobne spracoval jeho životopis ešte na Veľkej Morave. Mocenský rozmach Veľkej Moravy a jej pád

Obdobie mieru s Východofranskou ríšou Svätopluk využil na výboje do susedných slovanských území. V 70. – 80. rokoch obsadil Vislansko (územie Malopoľska okolo Krakova) a odňal územie na ľavom brehu rieky tisy Bulharom, zmocnil sa soľných baní v Sedmohradsku. Využil rozbroje medzi markgrófmi Východofranskej ríše a obsadil bývalé Pribinovo a Koceľovo kniežatstvo (833). Tieto výboje viedli k nepriateľstvu s Východofranskou ríšou. Pri dočasnom zmierení východofranský panovník Arnulf súhlasil s tým, aby Svätopluk pripojil k svojej ríši Čechy a územie Lužických Srbov (890). Ani to však neodstránilo napätie medzi Arnulfom a Svätoplukom. V tom čase Wiching opustil Svätopluka a prešiel na Arnulfov dvor (891). Roku 892 napadla Východofranská ríša Veľkú Moravu, pričom spojencami Arnulfa sa po prvý raz stali kočovné kmene Maďarov.
Ukázalo sa, že Veľkomoravskú ríšu pospolu udržiavala iba silná osobnosť panovníka. Okrajové, novopripojené územia sa po smrti Svätopluka(894) snažili odtrhnúť. Kniežatá českých kmeňov sa na sneme v Regensburgu (895) podriadili kráľovi Arnulfovi. To isté urobili o dva roky aj Lužickí Srbi. Najväčšiu hrozbu pre Veľkomoravskú ríšu znamenal vpád Maďarov do Podunajskej nížiny (896), ktorí pod tlakom Pečenehov opustili svoje sídla v okolí Dnestra. Od začiatku 10. storočia sústavne ohrozovali východnú časť Veľkomoravskej ríše, t. j. dnešné Slovensko. Na svojich výpravách prenikali aj na bavorské územie a do severného Talianska. Arnulf využíval vnútorné rozpory medzi bratmi Mojmírom II. a Svätoplukom II., ktoré vyústili do otvorených bojov. Bavorské vojská v roku 899 vyslobodili Svätopluka z Mojmírovho zajatia a odviedli ho do Bavorska.
Maďarské kmene pod vedením náčelníka Arpáda obsadili priestor Podunajskej nížiny (približne dnešného Maďarska), vyplienili Panóniu a svoje výpravy zamerali proti jadru Veľkomoravskej ríše i proti Bavorom. V bojoch s Maďarmi zahynul (pravdepodobne v rokoch 904 – 906) nitriansky knieža Svätopluk II.
O zániku Veľkomoravskej ríše nemáme žiadne priame údaje.