Touto obchodnou cestou prenikali družiny normanskych kupcov a bojovníkov, ktorí hľadali odbyt svojho tovaru alebo vojenskú službu v Konštantínopole. Byzantínci im hovorili „Varagnoi“, Slovania „Variagovia“. Jednu takúto skupinu Variagov viedol knieža Rurik. Pred rokom 830 sa mu podarilo zmocniť sa Novgorodu. Časť Rurikovej družiny sa od neho odtrhla a zmocnila sa Kyjeva (850). V Kyjeve a Novgorode Varuagovia založili osobitné kniežatstvá. Okolo roku 882 novgorodský knieža Oleg ovládol aj Kyjeva neskôr tam presunul ťažisko svojej moci. Roku 988 prijal vtedajší kyjevský knieža Vladimír kresťanstvo z Byzantskej ríše. Ruská cirkev dostala samostatnú organizáciu s vlastnou hlavou – metropolitom, so sídlom v Kyjeve. Najväčšiu moc dosiahla Kyjevská Rus za panovania kniežaťa Jaroslava Múdreho (1019 – 1054). Podporoval kresťanstvo a dal zostaviť zbierku obyčajového práva – Ruská pravda. Po smrti Vladimíra Monomacha sa Kyjevská Rus stala zväzkom malých kniežatstiev, ktoré boli iba voľne podriadené veľkému kniežaťu so sídlom vo Vladimíre nad Kľazmou (od 1169). Nájazd Mongolov vroku 1240 zapríčinil rozpad staroruského štátu.

Moskovské veľkokniežatstvo
Jeho história sa začala, keď vládca Ivan I. Kalita dosiahol od Zlatej Hordy, že veľkokniežací vladimírsko – suzdaľský stolec zostal natrvalo v Moskve. Získal tiež právo vyberať pre Mongolov dane od ostatných ruských kniežat. Do Moskvy sa presídlil aj najvyšší hodnostár ruskej cirkvi (metropolita). V druhej polovici 14. storočia začalo Moskovské Veľkokniežatstvo proti Mongolom otvorene bojovať. Veľkoknieža Dimitrij Donský ich porazil v roku 1380 v bitke na Kulikovom poli pri brehoch Donu. Oslobodzovanie Ruska spod mongolského jarma dokončil až Ivan III. (1462-1505). Najprv sa mu podarilo pripojiť Moskovskému veľkokniežatstvu územia ďalších veľkokniežatstiev, predovšetkým bohaté Novgorodské a Tverské kniežatstvo. Roku 1480 odmietol platiť dane Zlatej Horde. Na týchto základoch začal budovať jednotný ruský štát. Prvým ruským panovníkom, ktorý sa dal korunovať za cára, bol Ivan IV. Hrozný (1553-1548). Vyjadril tým nárok na zvrchovanú moc. Nadväzoval kontakty s vyspelou Európou a pozýval do Ruska cudzích odborníkov. V Moskve založil prvú kníhtlačiareň. Poľský štát
Zjednocovací proces poľských kmeňov sa začal už v 9. storočí. Poľských Slovanov tvorili kmene, z ktorých najdôležitejšími boli Poľania, Pomorania, Vislania, Mazoviania, Kujavania a Slezania. Čoskoro nadobudli prevahu kniežatstvá Vislanov a Poľanov. Od Poľanov získali Poliaci a poľský štát svoje meno. Prvým historicky doloženým poľským panovníkom bol Mešek I. (962-992) z rodu Piastovcov.