Mešek položil základy poľského štátu. Jeho syna nástupca Boleslav Chrabrý (992-1025) viedol úspešnú expanzívnu politiku, a tak v prvej štvrtine 11. storočia bolo Poľsko najväčším štátnym útvarom strednej Európy. Boleslav ovládol veľkú časť Čiech, takmer celé územie dnešného Slovenska a na istý čas sa mu podarilo dobyť Kyjev. Nakoniec však bol nútený podpísať tzv. Budínsky mier, ktorým sa vzdal väčšiny svojich územných ziskov v Čechách a Uhorsku.
Boleslavovi sa podarilo vybudovať efektívnu štátnu správu, štátne úrady. Základom správnej organizácie bola tzv. hradská sústava, ktorá sa opierala o kráľovské hrady. Hrad bol správnym strediskom určitého územia. Na hrade sídlil správca územia, ktorého menoval kráľ.
Vyvrcholením úspešnej vlády Boleslava Chrabrého bolo získanie kráľovskej koruny (1024 alebo 1025). Sídlom poľských kráľov sa stal Krakov. Jeho nástupcom sa však nepodarilo kráľovskú korunu udržať. Břetislav I. odtrhol od Poľska Sliezsko a pričlenil ho späť k Čechám. Hlboký vnútorný úpadok Poľska trval do polovice 14. storočia. Až poslední Piastovci, najmä Kazimír Veľký, vybudovali z Poľska opäť jednotný štát s centrálnou mocou.

Samova ríša
V 6. a 7. storočí trpeli slovanské kmene sídliace na našom území nájazdmi Avarov. Príslušníci tohto kočovného kmeňa prepadávali osady, rabovali, plienili. Keď vypukla vojna medzi Avarmi a Byzantskou ríšou, Slovania využili príležitosť a povstali proti svojim utláčateľom. Do bojov na strane našich prapredkov sa zapojil aj franský kupec Samo so svojou družinou. Samo sa
narodil okolo roku 600 a pochádzal z oblasti dnešného Paríža. Jeden z prameňov tvrdí, že bol keltského pôvodu, iný tvrdí, že pôvodom bol Slovan. S početnou obchodnou karavánou, ktorá bola skôr húfom vojakov, dodával Slovanom zbrane a potom aj bojoval po ich boku. Prejavil sa ako udatný vojak. Vo Fredegarovej kronike sa píše: „Preukázal takú veľkú schopnosť proti Avarom, že to vzbudilo obdiv a nesmierny počet ich padol pod slovanským mečom“. Tento prvý známy panovník na našom území vládol 35 rokov a vybojoval veľa víťazných bitiek proti Avarom i proti Frankom. Pamätná je bitka proti franskému kráľovi Dagobertovi I. pri Vogastisburgu roku 631, teda asi 11 rokov od založenia Samovej ríše, keď sa po trojdňovej bitke nepriateľské vojsko dalo na bezhlavý útek. Samo mal asi 12 žien a 37 detí, čo svedčí o jeho náklonnosti k pohanstvu. Umrel roku 658. Po jeho smrti sa ríša rozpadla. Môžeme teda tvrdiť, že Samova ríša bola len nadkmeňovým zväzom spájaná silnou osobnosťou panovníka.