referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matej
Pondelok, 24. februára 2020
Slovania (od Veľkej Moravy po Uhorsko)
Dátum pridania: 26.12.2001 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Natja
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 341
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17.2
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 28m 40s
Pomalé čítanie: 43m 0s
 

Pravdepodobne zahŕňala juhozápadné a južné Slovensko, časti dnešného Maďarska, Rakúska, južnej Moravy, Čiech a zrejme aj časť Bavorska. Napriek krátkej existencii to bola obrovská ríša. Jej centrom boli s najväčšou pravdepodobnosťou nížiny v povodí dolného toku Moravy a stredného Dunaja.

Slováci po zániku Veľkej Moravy

Maďarské kmene obsadili celé územie Dunajskej kotliny. Centrálnu polohu zaujal kmeň Maďarov na čele s kniežaťom Arpádom, ktorý viedol hlavné boje so Slovienmi i Bavormi na prelome 9. a 10. storočia. Po Arpádovej smrti v roku 907 sa upevnilo postavenie jednotlivých kmeňových náčelníkov, ktorí vládli samostatne. Až okolo roku 970 sa ústredným kniežaťom stal Gejza. Podarilo sa mu obmedziť moc kmeňových náčelníkov a budovať centralizovaný štát.
Po zničení VM Maďari podnikali časté koristnícke výpravy do okolitých krajín, čo ukončila až bitka na rieke Lech pri Augsburgu roku 955, kde Maďarov porazil nemecký cisár Oto I. s podporou českých vojsk. Maďari touto porážkou museli prejsť na usadlý spôsob života – pastierstvo, roľníctvo.
Príchod starých Maďarov do Dunajskej kotliny narušili pôvodne súvislé slovienske osídlenie medzi Dunajom, Tisou, v Zadunajsku a na Slovensku. Obyvatelia Slovenska stratili bezprostredný kontakt s južnými Slovanmi i Moravanmi, ktorí sa stali súčasťou českého štátu. Najneskôr od začiatku 10. storočia už môžeme hovoriť o Slovákoch, a nie o Slovienoch, ktorí v predchádzajúcom období predstavovali etnicky i jazykovo oveľa širšie územie ako vlastní obyvatelia Slovenska – Slováci.
V druhej polovici 10. storočia sa v Zadunajsku koncentrovala moc v rukách kniežaťa Gejzu pochádzajúceho rodu Arpádovcov. Okolo roku 970 si podrobil ostatných kmeňových náčelníkov za pomoci nemeckých rytierov i domácich slovenských veľmožov, ktorí sa k nemu pridali. Sobášom s dcérou sedmohradského kniežaťa si podmanil aj Sedmohradsko. V Nitriansku dosadil svojho mladšieho brata Michala, po jeho násilnej smrti dal nitriansky údel synovi Štefanovi (995). Gejza pozval do Uhorska bavorských misionárov, aby tu šírili kresťanstvo. Pôsobil tu aj prvý pražský biskup Vojtech. Bavorskí misionári pokrstili Gejzu i jeho syna Vajka, ktorý prijal meno Štefan. Po Gejzovej smrti roku 997 sa Štefan stal veľkokniežaťom. S podporou cisára Otta III. a pápeža Silvestra II. sa Štefan v roku 1000 stal prvým uhorským kráľom. Začiatkom 11. storočia poľský panovník Boleslav Chrabrý obsadil Slovensko až po Dunaj. Roku 1018 sa dohodol so Štefanom I. a vzdal sa nárokov na slovenské územie. Odvtedy až do roku 1918 patrilo Slovensko do Uhorského kráľovstva.
Štefan I. (1000 – 1038) bol horlivým christianizátorom.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.