Zriaďoval fary a biskupstvá. Udelil majetky benediktínskemu kláštoru na Zobore. Zriadil arcibiskupstvo v Ostrihome, ktoré nadväzovalo na starú cirkevnú organizáciu z čias Veľkej Moravy. Krajinu rozdelil na župy, ktorých centrami boli hrady vybudované na starších veľkomoravských hradiskách (Blava, Nitra...). Na čele žúp – komitátov stáli župani menovaní kráľom. Niektoré župy sa členili na menšie správne jednotky – hradské obvody, ktorých počiatky siahajú do veľkomoravských čias.
Po Štefanovej smrti(1038) sa rozpútali nástupnícke boje, do ktorých zasahovali nemeckí panovníci Henrich III. a Henrich IV., ktorí v polovici 11. storočia podnikli niekoľko výprav do Uhorska. Podporovali tých uchádzačov o uhorský trón, ktorí boli ochotní uznať vazalský vzťah a podriadiť Uhorsko Rímskonemeckej ríši. Proti nim stáli stúpenci nezávislosti Uhorska od tejto ríše. Kráľ Ondrej I. udelil mladšiemu bratovi Belovi v roku 1048 vojvodský titul a zriadil Nitrianske údelné vojvodstvo. Patrilo sem celé Nitriansko, stolice na východnom Slovensku a v Biharsku, spolu 15 žúp – komitátov, čo bola tretina kráľovstva. Belo mal značne nezávislé postavenie, razil vlastné mince s vyšším obsahom striebra ako kráľovské, mal vlastné vojsko a robil samostatnú politiku. Nadviazal aj styky s Byzantskou ríšou. Podobné postavenie mali aj ďalší nitrianski vojvodovia Gejza a Ladislav, ktorí sa neskôr stali kráľmi. Ladislava I. za jeho zásluhy o cirkev vyhlásili za svätého.
Ladislavov nástupca Koloman (1095 – 1116) sa snažil obmedziť právomoci nitrianskych vojvodov. Roku 1105 odňal Nitrianske vojvodstvo mladšiemu bratovi Álmošovi, atak zanikla táto inštitúcia ako samostatný údel mladších príslušníkov arpádovského rodu. Nitrianske vojvodstvo od počiatku slúžilo ako nárazníkové územie proti vpádom zo severu a západu, podobne ako pohraničné marky u Frankov a v Rímskonemeckej ríši. V 10. storočí a v prvej polovici 11. storočia nebolo súčasťou Nitrianskeho vojvodstva celé územie Slovenska. Maďarskí náčelníci a potom králi ho len postupne dobýjali. Obsadzovanie Slovenska sa skončilo za Ladislava I. na konci 11. storočia. V priebehu 12. storočia Uhorské kráľovstvo rozširovalo svoje územie na juhu, čím ohrozilo záujmy Byzantskej ríše a Benátskej republiky. Súčasne prebiehali zápasy o trón medzi príslušníkmi arpádovského rodu. Tieto zápasy sa skončili nastúpením kráľa Bela III. (1173- 1196), ktorý robil úspešnú domácu i zahraničnú politiku.