storočia, po zvrhnutí nadvlády Avarov, v oblasti riek Moravy a Dyje sa utvorilo moravské a v nížine medzi Matrou a Malými Karpatmi nitrianske kniežatstvo. V moravskom kniežatstve vládol kniežací rod Mojmírovcov, v nitrianskom knieža Pribina. Tieto kniežatstvá sa stali základom prvého západoslovenského štátneho útvaru, ktorý byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos nazval Veľkou Moravou.
Okolo roku 830 prijalo moravské aj nitrianske kniežatstvo kresťanstvo. V Nitre bol tiež postavený najstarší písomne doložený kostol. Roku 833 obsadil nitrianske kniežatstvo moravský knieža Mojmír a tým položil základy Veľkej Moravy. Knieža Pribina našiel útočište u východofranského kráľa Ľudovíta Nemca, od ktorého dostal Zadunajské kniežatstvo. Knieža Mojmír I. sa usiloval odstrániť nadvládu Franskej ríše. Preto v roku 846 vtrhol kráľ Ľudovít Nemec na Moravu, zosadil knieža Mojmíra I. a dosadil jeho synovca Rastislava.

Počiatky Rastislavovej vlády

Po nastúpení na moravský kniežací stolec Rastislav spočiatku udržiaval dobré vzťahy s Východofranskou ríšou. Budoval systém opevnených hradísk, ktoré v prípade franského útoku mali slúžiť obyvateľom ako útočisko. Na Morave nachádzali azyl utečenci z Východofranskej ríše. Keď Rastislav podporil odboj markgrófa Ratboda proti kráľovi Ľudovítovi Nemcovi, Ľudovít zaútočil (855) proti Veľkej Morave. Rastislav sa tomuto útoku ubránil. Neskôr podporoval odboj Ľudovítovho syna Karolmana proti otcovi. Rastislav využil svoje spojenectvo s Karolmanom nato, aby zaútočil aj proti Pribinovi, ktorý obhajoval záujmy Ľudovíta Nemca. Rastislavove vojská vpadli na územie Blatenského kniežatstva. Pribina v roku 861 v boji s Moravanmi zahynul. Jeho nástupcom sa stal syn Koceľ, ktorý sa vyhýbal konfliktom s veľkomoravskými panovníkmi. Boje s Východofranskou ríšou však pokračovali.

Misia Konštantína a Metoda

Na územie Pribinovho i Mojmírovho kniežatstva už dávnejšie prichádzali misionári z Franskej ríše (najmä zo salzburskej a pasovskej diecézy), aby tu šírili kresťanstvo. Ďalší misionári prichádzali z Istrie v severnej Dalmácii a zo severného Talianska. Svedčia o tom slová Rastislavovho posolstva byzantskému cisárovi Michalovi III.: „...a prišli k nám kresťanskí učitelia mnohí z Vlách i Grécka a z Nemiec a učia nás rozlične...“
Rastislav si uvedomoval, že prijatím kresťanstva z nemeckých oblastí bude jeho ríša závislejšia od východofranských panovníkov, a preto požiadal pápeža Mikuláša I. o vyslanie vierozvestov ovládajúcich slovanský jazyk. Pápež však takýchto misionárov nemal a navyše nechcel narušiť práva juhonemeckej (salzburskej) cirkevnej provincie.