Americká občianska vojna (1861 – 65) bola následkom neschopnosti centrálnej vlády Spojených štátov riešiť problém otrokárstva, ktorí vo februári 1861 vyvrcholil odtrhnutím južných štátov Únie. Otrokársky systém vykázal na okraj spoločnosti štyri milióny čiernych otrokov, ktorí sa ťažkou prácou na bavlníkových plantážach zaslúžili o ekonomický úspech bielych Južanov. Väčšina obyvateľov Severu považovala otrokárstvo za odporné a odsúdenia hodne. V priebehu rokov 1848 – 61 názor na túto otázku rozdelil politické strany Únie na dva tábory. Keď roku 1860 zvíťazil v prezidentských voľbách republikánsky kandidát Abraham Lincoln, jedenásť južných štátov radšej postupne vystúpilo z Únie aby nemuselo prijať vládu, nepriateľskú k ich záujmom. Spojili sa do Konfederácie amerických štátov a za prezidenta si zvolili Jeffersona Davisa. Hlavným mestom sa stal Richmond v štáte Virgínia.
Konfederácia požadovala, aby Lincoln odvolal federálnu vojenskú posádku z pevnosti Sumter v charlestonskom prístave. Lincoln odmietol a 12. apríla 1861 vojaci Konfederácie napadli pevnosť. Začali tým prvú etapu americkej občianskej vojny.
BITKA SA ZAČÍNA
V nasledujúcich týždňoch po útoku Severu i Juhu zmocnilo vlastenecké nadšenie. Dopisovateľ londýnskeho denníka Times, ktorý cestoval po Juhu, videl obrovské davy ľudí „s rumencom na tvári, divým výrazom v očiach a otvorenými ústami“, z ktorých sa ozýval „povstalecký pokrik“, až tuhla krv v žilách. Juh rátal s tým, že urobí vojnu pre Úniu takou finančne náročnou, až bude musieť nakoniec súhlasiť s nezávislosťou Konfederácie. Sever chcel potlačiť povstanie a obnoviť autoritu federálnej vlády v odtrhnutých štátoch.
Prvá bitka sa odohrala pri Bull Run v severnej Virgínii v júli 1861. Tu sa neskúsení konfederačný vojaci pod vedením Pierra Beauregarda stretli s rovnako neskúsenými federálmi pod vedením Irvina McDowella. „Yankeeovia“ zo Severu zatláčali „rebelov“ z Juhu nazad, kým sa konfederačné vojská nespojili s posilami a neprinútili vojska Únie k bezhlavnému úteku späť do Washingtonu. Porážka znamenala pre Sever veľké vytriezvenie. Lincol povolal do služby tisícky dobrovoľníkov a vybral Georgea McClellana, aby viedol vojská Únie do útoku.
McClellan sformoval zo záplavy modro odetých dobrovoľníkov účinnú bojovú silu, tzv. Potomackú armádu Severu. V marci jeho jednotky vyrazili na hlavne mesto konfederácie Richmond. Týždne bojov s konfederačnými voskami severnej Virgínie, vedenými generálom R. E. leeom, sa skončili na mŕtvom bode. McClellan prerušil obliehanie Richmondu a vrátil sa do Washingtonu.
Na západ od Apalačských vrchov veliteľ Únie generál Ulysses Grant preukázal väčšiu boja schopnosť. V polovici februára dobyli jeho jednotky pevnosť Ford Donelson a zajali 15 000 konfederačných vojakov. V apríli vyhral bitku s povstalcami vedenými Albertom Johnstonom pri Shilohu, ale obe strany utrpely veľké straty na životoch. Na jar a v lete dobyli jednotky Únie najväčšie mesto amerického Juhu New Orleans. Do konca roku 1862 obidve vlády zmobilizovali obrovské množstvo mužov. Juh sa ako prvý uchýlil k zavedeniu všeobecnej brannej povinnosti.
Aj Únia musela upustiť od dobrovoľného náboru vojakov, pretože počiatočné vlastenectvo z ľudí vyprchalo. V niektorých mestách na Severe branná povinnosť vyprovokovala divé nepokoje, útoky na miestnych republikánov a zabíjanie černochov.
Na začiatku vojny len málo Severanov považovalo za hlavný vojensky cieľ Únie zrušenie otroctva. Ale v polovici roku 1862 Lincoln dospel k názoru, že oficiálne zrušenie otroctva Konfederáciu rozvráti. 1. januára 1863vydal Proklamáciu emancipácie otrokov. Ňou sa rušilo otroctvo v búriacich sa častiach Ameriky. Po tomto vyhlásení sa k postupujúcim jednotkám Únie pridalo množstvo otrokov, ktorí opustili plantáže, aby bojovali za svoju slobodu. Ku koncu vojny sa k armáde Únie pripojilo 200 000 černochov, väčšina bývalých otrokov. Financovať vojnu bolo dosť náročne. Konfederácia začala priveľmi zavčasu tlačiť papierové peniaze a tým sa spustil inflačný kolotoč. Únia zvýšila dane a zaviedla daň z obratu a príjmu, zobrala si pôžičky a vytlačila len toľko papierových peňazí, aby sa inflácia priveľmi nestupňovala. Po katastrofálnej porážke Únie pri Federicksburgu vo Virgínii koncom roku 1862 južanské vojská vedené Robertom Leeom získali v roku 1863 na východnom bojisku prevahu. Leeov protivník, generál Ulysses Grant, už dlhší čas postupoval k Vicksburgu, ktorý bol jedným z dvoch zostavajúcich oporných bodov Konfederácie na rieke Mississippi. Roku 1863 sa k tomuto mohutne pevnému mestu dostal a niekoľko mesiacov ho obliehal. Generál Lee sa nazdával, že rozhodujúce víťazstvo na nepriateľskej pôde by mihlo priniesť úľavu obliehavanému Vicksburgu a ukončiť vojnu, a preto vyrazil na sever. Jeho armáda sa 1. – 2. júla 1863 stretla s Potomackou armádou Georga Meada na nedobrovoľne vybratom bojisku pri meste Gettysburgu v Pensylvánii. Po tvrdých bojoch s takmer dvojnásobnou presilou Severanov utrpeli Južania porážku, tretina vojakov južanskej armády padla. 4. júla začala zničená armáda ustupovať, v ten istý deň sa vzdala konfederačná posádka vo Vicksburgu a generál Grant zajal 30 000 obyvateľov mesta. Konfederácia bola teraz rozdelená riekou Mississippi na dve časti a Lincoln povedal: „Otec vôd opäť tečie do mora nikým nesužovaný.“
Gettysburg sa často považuje za rozhodujúci obrat v americkej občianskej vojne, boje však trvali ešte 20 mesiacov. V marci 1864 prišiel na východ generál Grant, aby prevzal velenie nad Potomackou armádou G. Meada a začal útok proti Leeovi. Medzitým sa iný generál Únie, William Sherman, vydal na Juh, na pochod do srdca Konfederácie. Spočiatku nemala Únia na východe veľké úspechy a utrpela obrovské straty, Grant však na Leea neúnavne útočil. V auguste sa Shermanovi podarilo dobyť Atlantu. Toto víťazstvo prišlo včas a pomohlo Lincolnovi vyhrať prezidentskú kampaň proti McClellanovi, ktorý proti nemu kandidoval za Demokratickú stranu s mierovým programom.
JUŽANIA SA VZDÁVAJÚ
Sherman bol presvedčený, že bojová morálka povstalcov sa musí zlomiť všetkými prostriedkami, a preto vyhnal z Atlanty väčšinu civilistov. Čoskoro potom zničili požiare tretinu mesta. V novembri sa Shermanova armáda v počte 62 000 mužov vydala nepriateľským územím naprieč Georgiou k moru do prístavu Savannach. Za sebou zanechávala zničenú krajinu, vytrhávala železničné koľaje, pálila úrodu, zabíjala dobytok a brala so sebou otrokov. Sherman venoval Savannach Lincolnovi ako vianočný darček, potom sa obrátil na sever a tiahol k pobrežiu Karolíny.
Medzitým Grant nepoľavoval vo svojom tlaku na vyčerpanú severovirgínsku armádu a 2. februára konfederačná vláda evakuovala Richmond.
9. apríla v Appomattoxe v budove súdu prijal Lee kapitulačné podmienky, diktované Grantom, čo vyvolalo nadšenie medzi Severanmi.
Najdôležitejšou otázkou sa stala povojnová obnova Severu a Juhu. 14. apríla po schôdzi vlády Lincol išiel do Fordovho divadla vo Washingtone, kde ho zastihla smrť z rúk herca a južanského pattriota Johna Wilkesa Bootha. Všeobecnú radosť vystriedal zármutok a pomstychtivé nálady voči bývalým južanským rebelom.
Vojna si vybrala desivú daň. Počas štyroch rokov boja zahynulo asi 618 000 mužov (360 000 vojakov Únie a 258 000 vojakov Konfederácie). Vojna pohltila aj miliardy dolárov a zanechala spustošenú krajinu. Na druhej strane vojna ukončila otroctvo černochom a viedla k podmaneniu Juhu, ktorý bránil rozmachu moderného podnikateľského Severu. Spojené štáty, slobodná spoločnosť, sa čoskoro zaradili na popredné miesto medzi priemyselnými mocnosťami sveta.
