Za 1. cieľ si zahraničná ČS-politika kládla usporiadať vzťahy k susedným štátom a konsolidovať podľa možností medzinárodné postavenie republiky. Susedia ČS s výnimkou Rumunska mali voči ČS územné požiadavky.
Nemecko- v počiatočných rokoch s ním neboli konflikty, nemalo dosť síl po vojne
Poľsko- žiadalo Spiš, Oravu, Liptov, = SPORY = územné požiadavky
Rakúsko- slabšie ako ČS, hrozilo, ža sa spojí s Nemeckom
Maďarsko- odmietali Trianonskú zmluvy, ich cieľom bola zmena hraníc. Územnými požiadavkami boli okrem ČS ohrozené aj Rumunsko a Juhoslávia – preto sa tieto 3 krajiny v rokoch 1920-1921 vzájomnými dvojstrannými zmluvami zabezpečili proti revizionistickými požiadavkami Maďarska i proti ďalším plánom ohrozujúcich ich suverenitu.
- v roku 1922 – ČS vláda podpísala dočasnú obchodnú zmluvu so Sovietskym Ruskom
- jedným zo základov na ktorom bola postavená bezpečnosť a stabilita ČS boli dobré vzťahy a spolupráca s VB a Francúzskom.
- ČS sa dostalo do jenostrannej závislosti od Francúzska, čo potvrdila aj česko-slovenská-francúzska zmluva z januára 1924
- medzinárodná konferencia – LOCARNO – 1925 – uzavrel sa tu GARANˇČNÝ PAKT, ktorý určoval hranice Nemecka, Francúzska a Belgicka, bez garancie ponechal hranicu ČS a Poľskom.
