referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Sobota, 23. októbra 2021
Okoličná na Ostrove
Dátum pridania: 03.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kividva
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 635
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.9
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 3m 10s
Pomalé čítanie: 4m 45s
 
Obec s takmer 1500 obyvateľmi leží vo východnej časti Žitného ostrova, 18 km od Komárna. Dodnes si zachovala svoj poľnohospodársky charakter, ale bola významná aj svojím kultúrnym zástojom v dejinách Komárňanskej župy, na tieto tradície sa snaží dnes nadviazať a využívať ich v turistickom ruchu. V roku 1862 bola napísaná prvá obecná zápisnica s pečiatkou a v roku 1890 vznikol v obci hasičský zbor. V chotári obce sa našli archeologické nálezy z doby rímskej (míľnik) a pohrebisko z obdobia avarského kaganátu. Obec sa po prvýkrát spomína r. 1220. Okoličná na Ostrove sa v r. 1247 spomína ako Sacerdos de Ekly, r. 1261 ako Ekl a r. 1268 v podobe Villa Ekl. R. 1481 sa najväčšie majetky pripisujú rodu Ekliovcov podľa ktorých má Okoličná dnešný názov Ekel.

Prírodné katastrofy a choroby neušetrili ani Okoličnú: r. 1763 tu bolo silné zemetrasenie. R. 1783 zničila obec povodeň, v rokoch 1785 a 1786 požiar. R. 1787 mala obec 78 domov a 661 obyvateľov, ale r. 1789 ju znova zničila povodeň. R. 1819 vyhoreli tri štvrtiny dediny, r. 1823 požiar zničil celú obec. Preto sa jej obyvatelia utiahli do Zlatnej. R. 1827 opäť vypukol požiar, ale včas sa ho podarilo zahasiť. R. 1828 mala obec už 89 domov a 672 obyvateľov. R. 1838 vyhoreli dve tretiny obce. Časté požiare spôsobovali ľahko zápalné trstinové strechy.

R. 1849 vypukla cholera. Východný dobytčí mor tu pustošil v rokoch 1862 a 1864. R. 1897 obec opäť postihla povodeň, ale krupobitie spôsobilo oveľa väčšie škody. V r. 1910 postihol Okoličnú požiar a v r. 1912 krupobitie, slintačka a krívačka hovädzieho dobytka.

Zemepáni sa stále menili: Milkovicsovci, Zámoryovci, Csorbovci, Pázmanyovci, Csontovci, Csepyovci, Gerdenicsovci, Nagyovci, Szigethyovci, Sárkoziovci, Hollósyovci, Domonkosovci, Jezerniczkovci, Horváthovci, Somodyovci, Kovácsyovci, Beseovci, Baranyayovci, Ghyczovci, Hetényiovci, Magyaryovci, Balasyovci, Jezerniczkovci a Véghovci.

Po roku 1918 sa Okoličná stala súčasťou ČSR, obyvatelia boli väčšinou poľnohospodárskymi robotníkmi na miestnych veľkostatkoch. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Od roku 1959 tu ordinuje obvodný lekár. Katastrofálna povodeň v roku 1965 zničila tretinu obce, na jej obnove pomáhali občania Blatnej na Ostrove, Kutnej Hory a Lučenca. Po tomto smutnom roku nastal dynamický rozvoj obce, začalo sa vo väčšej miere s individuálnou bytovou výstavbou, ktorej druhá vlna vrcholila v 80. rokoch. R. 1966 sa začal budovať vodovod, r. 1968 boli spevnené cesty, vybudovaná bola cesta, ktorá spájala hlavnú cestu Komárno - Bratislava s Kameničnou.

Kultúrne pamiatky: rímsko- katolícky kostol sv. Augustína, pamätný stĺp Jánosa Hetényiho, kúrie zemepánov, Prícestné a ústredné kríže, náhrobok nemeckých vojakov, pamätník povodne.

Významné osobnosti:

János Száki - kňaz, mučeník
Péter Magyary Kossa - kalvínsky superintendant
Juliana Vajda - veľká láska básnika M. V. Csokonaiho
János Hetényi - teológ, kňaz, člen Maďarskej akadémie vied
János Vargha - geodet
Károly Jókay - právnik, publicista
János Kovácsy - advokát
József Pogrányi - advokát, poslanec
Géza Csorba - advokát, redaktor
Pál Erdélyi - knihovník, vedec, spisovateľ
Gáspár Menyhárt - právnik, pedagóg, publicista, člen Maďarskej akadémie vied
Béla Erdossy - maliar, grafik
Istvány Komjáthy - spisovateľ
István Cseri - dekan- farár
János Csorba - právnik
Lajos Gencs - rechtor
Géza Jókay - hlavný vojenský lekár
József Juhász - kňaz
Sándor Lacza - rechtor
Imre Lakatos - kňaz
József Salamon - kňaz
Gyula Tarcsy - župný cestný majster
Gáspár Tuba - duchovný ref. cirkvi
Károly Tuba - Duchovný ref. cirkvi
Pál Tuba - učiteľ
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.