Vývoj miestnej správy v Uhorsku v období feudalizmu

Komitáty sa v 15. stor. rozdelili na súdne, resp. daňové okresy. V Uhorsku sa vidiecka správa decentralizovala a upevnila sa sa pozícia šlachty v komitátoch.
Úradníctvo v komitátoch pozostávalo z kráľovských úradníkov, t.j. hlavného župana, podžupana a notára a zo šľachtických úradníkov, t.j. slúžneho a prísediacich volených šľachtou.

Hlavný župan stál na čele komitátu ako kráľovský administratívny úradník. Vymenúval ho panovník z radov vysokej šlachty. Hlavný župan si ponechával 1/3 komitátnych príjmov a 2/3 súdnych poplatkov. V jeho kompetencii bolo tiež právo chrániť záujmy – práva komitátnej šľachty, zabezpečovať výkon kráľovských nariadení, spravovať kráľovské príjmy a viesť vojsko. Od 15. stor. vykonával tieto oprávnenia podžupan a hodnosť hlavného župana sa často stávala dedičnou.

Podžupana vymenúval hlavný župan z radov svojich familiarisov ako svojho vlastného plateného úradníka. V 15. stor. sa uzákonilo pravidlo, že podžupan má zložiť prísahu pred komitátnou kongregáciou a že hlavný župan má podžupana vymenovať z radov bohatej šľachty.

Slúžnych v počte štyroch si volila od 13. stor. komitátna šlachta zo svojich radov. Slúžni presadzovali záujmy šľachty proti hlavnému županovi a podžupanovi. Volili sa na jeden rok. Slúžni spolu s podžupanom tvorili komitátny súd, pričom niektoré procesné úkony vykonávali samostatne. Od 15. st., počnúc, bol okres, v ktorom slúžny vykonával svoju právomoc, súčasne i súdnym okresom. Časť súdnych poplatkov a pokút pripadala slúžnemu ako plat.

Prísediacich volila od 15. stor. šľachta na pomoc slúžnym. Pri každom slúžnom účinkovalo osem až desať prísažných prísediacich šľachticov ako pomocníci v súdnej agende. Notár bol pôvodne tiaž familiaristom hlavného župana alebo podžupana. V 16. stor. sa stal riadnym župným úradníkom. Vystavoval listiny, za čo mu stránky platili poplatky.

Komitátna samospráva v tomto období vzhľadom na politickú prevahu vysokej šľachty nebola ešte veľmi rozšírená. Pozostávala najmä zo súdnictva, ktoré sa vykonávalo na komitátnych kongregáciách a na komitátnom súde, z pomoci pri vymáhaní daní a iných peňažných dávok. Dôležitým úsekom činnosti komitátu bola voľba poslancov na krajinský snem a zostavovanie inštrukcií pre nich.

Mestá

V organizácií mestskej samosprávy nenastali podstatné zmeny. Členovia cechov, najmä bohatší remeselníci a obchodníci, mali dôležité politické postavenie v mestskom magistráte. Cechy plnili aj vojenské úlohy: mali na starosti obranu jednotlivých úsekov mestských hradieb.

V 15. storočí sa aj tovariši organizovali v osobitných spolkoch a prejavovali svoj odpor vo forme štrajkov. Preto tieto tovarišské organizácie patriciát v mestách zakazoval.