Hlavným zdrojom obživy našich predkov bolo poľnohospodárstvo. Remeslám, banníctvu a obchodu sa venovala iba menšia časť obyvateľstva Slovenska. Roľníci pestovali obilniny a chovali domáce zvieratá, najmä dobytok.
Pôda sa na roľníckych usadlostiach obrábala trojpoľným systémom. Oralo sa pomocou dreveného pluhu. Pestovali sa všetky základné druhy obilnín známe aj dnes: pšenica, raž, jačmeň a ovos. Okrem nich sa dorábalo aj proso a tenkeľ. V 16.storočí sa rozšírili aj ďalšie druhy ako pohánka a suržica. Dozreté obilie sa zožalo kosákmi. Mlátilo sa drevenými cepmi a od pliev sa čistilo na voľnom priestranstve presýpaním vo vetre. Produkcia obilnín však bola nízka. Polia dávali šesť, najviac sedemnásobok osiva. Aby si sedliaci ubránili svoje skromné zásoby pred rabujúcimi Turkami a cisárskymi žoldniermi, obilie skladovali v dobre ukrytých obilných jamách mimo dediny. Na múku sa obilie mlelo často len pomocou domácich obilných mlynčekov.
Okrem obilnín bolo rozšírené aj pestovanie strukovín, najmä šošovice, bôbu a hrachu. Zo zeleniny sa vo väčšej miere sadila kapusta, ale v sedliackych záhradách nechýbala ani cibuľa, cesnak, mrkva a petržlen. V niektorých oblastiach sa hojne siali ľan a konope. Boli dôležitou surovinou na výrobu tkanín a látok.
V teplejších krajoch, najmä na južnom a západnom Slovensku sa mnoho obyvateľov živilo najmä vinohradníctvom a ovocinárstvom. Zemiaky a kukurica ešte neboli známe. Na Slovensko sa dostali až koncom 18. storočia.
Chov domácich zvierat bol dôležitou súčasťou poľnohospodárstva. Vôl pre svoju silu a vytrvalosť sa využíval na záprah a bol veľkým pomocníkom každého sedliaka. Kôň bol pri poľných prácach až do 18.storočia skôr výnimkou. Využíval sa však najmä v lesoch pri zvážaní dreva. Kravy poskytovali mlieko i mäso a chudobnejším roľníkom slúžili aj ako záprah. Z hydiny prevládali sliepky a husi. Ošípané sa väčšinou pásli voľne vo veľkých čriedach. Ich hlavnou potravou boli žalude a bukvice. Rozšírený bol aj chov oviec, najmä v horských oblastiach. Chov kôz vrchnosť obmedzovala, lebo spôsobovali škody na porastoch.
Dôležitým odvetvím poľnohospodárstva bolo včelárstvo. Včely produkovali vosk potrebný na výrobu sviečok a med, ktorý bol až do 18. storočia jediným sladidlom. Strava väčšiny ľudí nebola veľmi pestrá. Ak bol úrodný rok, prevládali múčne jedlá z obilnín, najmä z kaše. Mäso bolo zriedkavejšie, ale strukovín, mlieka a syrov bývalo na stoloch viac. Dôležitou zložkou potravy boli aj ryby a lesné plody.
