Mária Terézia

Mária Terézia – najstaršia dcéra Karola VI - sa narodila 13. mája 1717 v centre Viedne, na zámku Hofburg. Jej matka Alžbeta Kristína Braunschweig - Wolfenbuttel nemala na deti veľký vplyv. Mária si už v detstve obľúbila vychovávateľku grófku Karolínu Fuchsovú, ktorú do smrti oslovovala „mami“. Upriamila sa na ňu dokonca natoľko, že ju po smrti dala pochovať do rodinnej hrobky Habsburgovcov v kapucínskom kláštore vo Viedni.

Po otcovi zdedila Mária Terézia veľkú lásku k hudbe a k divadlu. Mala skvelý hlas, a keby nebola prvorodenou dcérou, bola by sa stala úspešnou opernou speváčkou. Výborne hrala na klavíri. Navštevovala operné predstavenia. V obľúbenom cisárovom sídle - Favorite - vybudovali divadlo, kde sa hrali najlepšie divadelné predstavenia. Jej vzdelanie však bolo omnoho širšie - dobre ovládala latinčinu, francúzštinu, španielčinu, taliančinu a nemčinu. Venovala sa aj geografii, histórii a matematike, ktorú si veľmi obľúbila. Ako však neskôr sama priznala, nenaučila sa vôbec nič, čo by jej pomohlo pri budúcich povinnostiach.

Keďže Karol VI dúfal, že vládu prenechá jej synovi, neusiloval sa ju ani v najmenšom poučiť o vladárskych povinnostiach. Veľmi skoro bol pre Máriu vymyslený „sobášny projekt“, podľa ktorého sa mala vydať za lotrinského vojvodu Leopolda Klementa. Po jeho neočakávanej smrti sa na miesto uchádzača o Máriinu ruku dostal Klementov brat František Štefan.

František Štefan prišiel na viedenský dvor skôr preto, aby sa stal cisárovým nástupcom, než aby sa zaujímal o vtedy päťročnú Máriu. Postupom času sa však tento vekový rozdiel z ich vzťahu akoby vytratil a počas odlúčenia v rokoch 1729-32 sa z neho vyvinula obojstranná náklonnosť. Vo februári 1736 sa v kostole augustiánov vo Viedni zosobášili. Ešte po rokoch spomínala na tento deň ako na najšťastnejší v živote. Voči manželovi si po celý život uchovala oddanosť a obdiv. Medzi 20.-39. rokom života porodila Mária Terézia 16 detí. Po prvých troch dievčatách sa jej konečne narodil syn Jozef - dedič trónu. Narodil sa v ťažkom období matkinho života, keď Karol VI 20. 10. 1740 zomiera a svojej neskúsenej a nepoučenej dcére zanechal krajinu v zlých podmienkach, bez peňazí, vojsk a poradcov.

Hrozili sociálne nepokoje a zárodok politickej vzbury. Nová vládkyňa ihneď zvolala zasadnutie „tajnej konferencie“. Ako dvadsaťtriročná musela čeliť neprajnosti kabinetu. V júni 1741 bola korunovaná za uhorskú kráľovnú v Dóme sv. Martina v Bratislave. Aby pri poslednom rituáli na korunovačnom vŕšku na Dunajskom nábreží nezlyhala, chodila na hodiny jazdy na koni a trénovala s najťažším mečom. V Chráme sv. Víta v Prahe ju 12. mája 1743 olomoucký biskup korunoval za českú kráľovnú. Prvé roky boli pre Máriu Teréziu veľmi ťažkou, ale účinnou školou. Boli poznamenané tzv. „bojmi o dedičstvo habsburské“. Boje skončili v roku 1748 podpísaním mieru v Čechách.

V týchto bojoch musela pristúpiť na stratu niektorých území. Nasledujúcich 7 rokov po uzatvorení mieru býva označovaných ako obdobie reforiem. Všetky reformy vlastne smerovali k vytvoreniu dokonale centralizovanej vlády. Jednou z najznámejších reforiem Márie Terézie je reforma školstva, ktorá zasahuje aj územie slovenska.

Počas jej života zomrelo 6 detí, medzi nimi aj jej najmilší Jozef, ktorý zomrel ako 16-ročný. V roku 1765 zomrel cisár František Štefan. Pre Máriu Teréziu to bol veľký otras.

Od tej chvíle sa akoby zmiernila jej rozhodnosť. Spoluvládcom sa stal jej syn Jozef II. Táto spolupráca bola plná nedorozumení a hádok, kvôli Jozefovej prudkosti, bezohľadnej otvorenosti a neprístupnosti. Na prechladnutie zomrela 29.novembra 1780 v Hofburgu.

Mária Terézia sa považuje za významnú panovníčku nielen vďaka oživeniu Rakúska ako významnej politickej mocnosti, pre svoj veľkolepý dvor a výstavné aláce. Počas jej panovania sa Viedeň stala hlavným kultúrnym mestom Európy. Prekvitalo maliarstvo, architektúra, a najmä hudba. Medzi hudobníkov, ktorí hrali na jej dvore, patril aj 6-ročný Wolfgang Amadeus Mozart.

Mária Terézia po zreformovaní rakúskeho školstva sa pokúsila aj o reformu škôl v Uhorsku, o ich zjednotenie a poštátnenie. Začala s reformou trnavskej univerzity a so zakladaním odborných škôl. K podstatnejším zmenám došlo r. 1762 konštituovaním učiteľského štúdia, a to aj pre potreby protestantov a v r. 1769 zriadením lekárskej fakulty.

Novým študijným poriadkom, podpísaným 4. novembra 1770 sa trnavská univerzita stala štátnou kráľovskou univerzitou. V dôsledku tejto zmeny došlo aj k ďalším organizačným zmenám: filologická fakulta sa premenila na akademické (univerzitné) gymnázium; právnická fakulta prešla úplne pod právomoc rektora; lekárska fakulta sa organizovala podľa viedenskej, štúdium na nej trvalo päť rokov, kým na iných fakultách zväčša tri. I napriek tomu, že panovníčka zreformovanú univerzitu vybavila novými dotáciami, zabezpečila finančné prostriedky aj pre platy civilných profesorov, v roku 1777 ju preložila do Budína.

Druhú jezuitskú univerzitu v Košiciach tereziánska reforma nepostihla v takej miere, pretvorila sa na kráľovskú akadémiu. V Banskej Štiavnici sa už v 1. polovici 18. storočia vyvinula prechodná inštitúcia výchovy banských odborníkov, z ktorej vznikla v roku 1737 banská škola. Dekrétom zo 14. apríla 1770 M. Terézia povýšila túto školu, po zriadení ďalších katedier teoretických predmetov, na Banskú akadémiu. Štúdium sa predĺžilo na tri roky a prednášalo sa na nej aj lesníctvo a podvojné účtovníctvo.

V Senci sa na podnet kancelára grófa F. Eszterházyho založila M. Terézia v r. 1763 Collegium oeconomicum. Collegium malo pripravovať vedúcich úradníkov v štátnej správe, zememeračov, ekonómov a správcov veľkostatkov. Štúdium bolo trojročné a prijímali naň absolventov filozofie. Škola v júni 1776 zhorela a už sa neobnovila.