referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľuboslava
Piatok, 20. septembra 2019
Edelweisspiraten - Nekonečná vojna s Hitlerovou mládežou
Dátum pridania: 24.05.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: whack
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 583
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 
Nacistom sa v Nemecku počas niekoľkých mesiacov roku 1933, v ktorom sa dostali k moci, podarilo efektívne zničiť to, čo bolo považované za jednu z najlepšie organizovaných robotníckych tried na svete. Všetky súperiace politické strany, vrátane milícií, boli násilne rozpustené a rovnaká represia stretla všetky organizácie pracujúcej triedy a odborové zväzy. Aktivisti a aktivistky boli popravovaní, väznení, odchádzali do exilu, alebo sa sťahovali do podsvetia. Robotnícke štvrte boli zatarasené a vystavené terorizujúcim prepadom a domovým prehliadkam. Nacistický program vytvorenia Národného spoločenstva a umlčania opozície použitím teroru sa v nasledujúcich rokoch ešte zintenzívnil.

Zapojenie do Hitlerjugend (HJ – Hitlerova mládež) a podrobenie národnosociálnemu výchovnému dozoru malo zaistiť, že mladí ľudia budú aktívne (alebo aspoň pasívne) podporovať nacistický štát. Lenže realita skrytá za nacistickou propagandou Národného spoločenstva bola, hlavne v robotníckych oblastiach, výrazne odlišná. Čím viac sa však štát a Hitlerjugend vnucovali do života mladých, tým viac sa začali objavovať jasne viditeľné akty nonkonformizmu a odporu. Tisíce mladých ľudí odmietali podieľať sa na činnosti Hitlerjugend, naopak, začali formovať nacistom nepriateľské skupiny a gangy.

Oficiálne autority nacistického štátu (hlavne Hitlerjugend, polícia a gestapo) od roku 1938 stále viac znepokojovali postoje a aktivity gangov pracujúcej mládeže, ktoré boli obecne známe ako Edelweiβpiraten. Aktivity týchto skupín zahrňovali veľmi široké spektrum vyjadrenia odporu k režimu (od hádok s autoritami, absentárstva v práci a v škole, grafity cez nelegálne letáky, priemyslové sabotáže, až po fyzické násilie).

Jeden zo sloganov Edelweiβpiraten znel „Nekonečnú vojnu Hitlerovej mládeži“. Napádanie výletníkov z radov Hitlerjugend, ich táborníckych skupín na vidieku, ale aj hliadok Hitlerjugend a nacistických pohlavárov v mestách patrilo medzi obľúbené aktivity skupín Edelweiβpiraten.

Aktivity takého množstva mladých ľudí boli pre nacistov natoľko problematické, že Ríšske vedenie mládeže muselo konštatovať, že „Formovanie partií, tzn. spolčovanie mladých ľudí mimo Hitlerjugend, bolo už niekoľko rokov pred vojnou na vzostupe a hlavne počas vojny dosiahlo taký rozmer, že musíme pripustiť existenciu rizika politického, morálneho a kriminálneho rozkladu mládeže.“ (1942)

Je dôležité si uvedomiť, že sa tieto aktivity nediali v „liberálnom“ režime, ale v rokoch tesne pred nacistickou totálnou vojnou s „bolševizmom“ a západom a počas nej, a zároveň tiež po takmer desaťročí národne-sociálnej výchovy a propagandy v školách. Členovia a členky gangov patrili ku generácii, pre ktorú nacistický režim nebol žiadnou prekážkou. Väčšina Pirátov nezastávala žiadnu jasnú politickú doktrínu, ich každodenná skúsenosť zo stretov s nacionálnesociálnymi autoritami a s polovojensky riadenou prácou ich priviedla do politického konfliktu s nacistami a k antifašistickým aktivitám.

Členovia a členky skupín pochádzali takmer výhradne z robotníckej triedy a zastávali väčšinou nekvalifikované alebo čiastočne kvalifikované robotnícke profesie. Ich vekový priemer sa pohyboval medzi 14 a 18 rokov, lebo väčšina členov starších ako 18 rokov bola povolaná do armády, vyrástla a bola vychovávaná v domovoch a školách pod nacionálne sociálnou nadvládou. Gangy sa obvykle skladali z približne 10 mladých mužov a žien žijúcich či pracujúcich v rovnakej oblasti a spoliehajúcich sa na neformálnu organizačnú štruktúru a komunikáciu. Vyvinuli pozoruhodnú činnosť prerábaním populárnych piesní vkladaním nových veršov. Tie vyjadrovali túžbu po slobode a vyzývali k boju s fašistami.

Rôzne skupiny a ich štruktúry vznikali spontánne a ich porozumenie problémom, ktorým čelili, bolo utvárané každodennou realitou nacistickej spoločnosti. Aktivity gangov sa sústredili hlavne na komunikáciu, formovanie spoločenstiev a najrôznejších spôsobov konfrontácie režimu.

V robotníckych štvrtiach, napríklad v Lipsku, sa z bývalých tzv. Červených pevností vynorili gangy mladistvých, ktoré sa, aj keď boli všeobecne podobné Edelweiβpirátom, vyznačovali spolitizovanejšou triednou identitou, keďže boli ovplyvnené komunistickou a socialistickou tradíciou svojho okolia. Tieto gangy boli známe ako Meuten (svorky).

Správy gestapa o Meuten v Lipsku v rokoch 1937 až 1939 odhadujú ich počet na 1500. Meuten boli, aj kvôli svojim jasnejším politickým pozíciám, objektom pozornosti štátu, takže trpeli masívnejšími a krutejšími represiami, než niektoré iné skupiny mládeže.

Správy gestapa o bitkách Edelweiβpiraten a Meuten s členmi HJ (najmä s poriadkovými hliadkami), o útokoch na uniformované kádry, o posmechu a urážaní nacistických hodnostárov sú veľmi časté a podrobné a umožňujú nám dnes lepšie pochopiť onú dobu a udalosti vo všetkých súvislostiach:

„...Požadujem preto, aby polícia zaistila, že s touto chátrou bude raz a navždy skoncované. Hitlerjugend nasadzujú svoje životy, keď idú von na ulicu.“ (správa jednotky SA)

„Počas minulého mesiaca nemohol nikto z vodcov jednotky 25/39 prejsť po ulici Helweg a Hoffestrasse bez toho, aby sa nestal terčom urážok týchto ľudí. Vodcovia z tohoto dôvodu nemôžu navštevovať rodičov členov Mládeže (HJ), ktorí žijú v týchto uliciach. Vlastne, sama Mládež je podnecovaná takzvanými Bundish (mládežnícke hnutie). Zlyháva v plnení služby, alebo sa ju dokonca snaži narušiť.“ (správa HJ gestapu z roku 1942).

„Ako sa nedávno zistilo, nachádzajú sa medzi nimi (členmi mladistvých gangov) aj príslušníci ozbrojených síl a tí využívajú svoju príslušnosť k Wehrmachtu k prejavom mimoriadne arogantného správania. Existuje podozrenie, že je to práve táto mládež, kto píše na steny podchodov slogany „Preč s Hitlerom“, „OKW (Najvyššie vojenské velenie) klame“, „Medaily za vraždu“, „Preč s nacistickou brutalitou“ atď. Akokoľvek často sú tieto nápisy odstraňované, počas niekoľkých dní sa na stenách objavia nové.“ (správa pobočky Nacionálne socialistickej strany (NSDAP) gestapu 1943)

Zdá sa, že reakcia autorít na tieto gangy bola spočiatku zmätená. Niektorí na ne pozerali ako na „delikventov, ktorí z toho vyrastú“. Ale s tým, ako rástol počet konfrontácií a incidentov (a obetí z radov Hitlerovej mládeže), autority začali brať situáciu vážnejšie a represie proti skupinám Edelweiβpiraten sa stupňovali.

Jednou z najväčších výhod gangov ako čeliť prepracovanému teroru nacistického štátu, bola schopnosť skryť sa v „normálnom“ živote. Napriek tomu však kvôli represívnym opatreniam skončilo tisíce členov a členiek gangov v koncentračných táboroch pre mládež, veľa ich bolo verejne popravených. Napríklad 7. decembra 1942 gestapo zadržalo 28 skupín s celkovým počtom 130 členov. Činnosť Edelweiβpiraten však pokračovala ďalej (a v niektorých prípadoch dokonca eskalovala). Edelweiβpiraten z Kolína nad Rýnom sa pridali k skupinám fungujúcim v podsvetí, ktoré ukrývali vojenských dezertérov, väzňov z koncentračných táborov a nútene dosadených. Podnikali ozbrojené nájazdy na vojenské sklady a zúčastňovali sa na partyzánskom odboji. Na jeseň roku 1944 spáchali atentát aj na vodcu kolínskeho gestapa. Na to ale nacisti veľmi rýchlo zareagovali. Pochytali a verejne obesili väčšinu členov kolínskych Edelweiβpiraten.

Napriek tomu sa 25. októbra 1944 stala pre nacistov situácia natoľko vážnou, že sám vodca SS Heinrich Himmler vydal nariadenie o „boji proti skupinám mladistvých“, ktoré odštartovalo sériu akcií zameraných na zničenie hnutí odporu a mládežníckych hnutí.

Okrem vodcov nacisti nemeckých mladistvých na rozdiel od Židov a Poliakov nepopravovali. Čiastočne kvôli nedostatku informácií o tom, kto skutočne je členom gangu (a to aj napriek masívnej mašinérii, výsledkom ktorej boli zložky plné záznamov o známych Edelweiβpirátoch), a čiastočne aj kvôli tomu, že to boli potenciálni robotníci v zbrojovkách a budúci vojaci. V takýchto rozdielnych prístupoch štátu hrali svoju rolu národnosocialistické ideologické koncepty ako napríklad „zdravý pôvod nemeckej mládeže“.

Účasť v skupinách Edelweiβpiraten a Meuten znamenala posun mnohých ľudí z obyčajného pasívneho nesúhlasu k otvoreným protestom a politickému odporu proti nacistickému štátu. Na dejiny každodenného života v nacistickom Nemecku sa často zabúda kvôli druhej svetovej vojne a úspešnej nemeckej propagande národa zjednoteného pod nacistickou ideológiou. Skutočnosť, že tu tiež existoval mnohotisícový odpor, by nemala byť zabúdaná a mala by byť inšpiráciou pre všetkých.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.