Hneď ku začiatku projektu si vyjasnime, čo to vlastne kultúra je. Na internetovej adrese, ktorá by si pravdepodobne neželala byť menovaná, sme objavili text, ktorý vraví, že "kultúra je úzko spojená s dejinami národa". Na základe tohto sme rozdelili referát na tri časti: história, kultúra a kultúrne pamiatky.

ČASŤ PRVÁ: HISTÓRIA

Prvé hmatateľné dôkazy o existencii ľudí na našom území sú staré vyše 6000 rokov. V tej dobe tu bola teplota vyššia o 2 stupne Celzia a sídlili tu predchodcovia ľudí z neolitu. V severnej polohe chotára Ivanky pri Dunaji poznáme sídliskovú lokalitu s keramikou lengyelskej kultúry (3500 – 3200 p.n.l.). Bola kultúrnym prejavom v neolite a eneolite v západnom Maďarsku a juhozápadnom Slovensku, ako aj na priľahlých územiach Moravy, Rakúska, Slovinska a Chorvátska v rozpätí 3900-2900.
Z obdobia rokov 2000 – 1700 p.n.l sú známe až dve lokality z intravilánu obce. Intravilán obce je „stavebný pozemok vnútri zastavanej časti obce“ – citát z Veľkého slovníka cudzích slov.

Sú to:

- pohrebisko na „Pískovém vŕšku“ - nádobky z hrobu
- kamenné sekerky z Obory.

Spolu s pohrebiskom ľudu so šnúrovou kultúrou je započatím bronzovej doby, ktorá trvala od roku 3500 do 1200 p.n.l.

Na severozápade ivanského chotára boli nájdené úlomky nádob z roku 1200 p.n.l., ktorý sa datuje do doby bronzovej. Z intravilánu obce u Štiglicov je známe popolnicové pohrebisko z 3. až 4. storočia nášho letopočtu. Z popolníc, podľa vecí z nich a podľa tvaru sa zistilo, že patrí do mladšej doby rímskej. Pozoruhodným nálezom sa javí soška Merkura z bronzu uložená v nádobe, ktorá vznikla na hrnčiarskom kruhu. V tej dobe tu žili Kvádi. Kvádi boli západogermánsky kmeň, ktorý sa na začiatku n. l. presunul do oblasti Moravy, Dolného Rakúska a juhozápadné Slovensko. Na začiatku 5. stor. Kvádi odišli s Vandalmi na Pyrenejský polostrov.

Raný stredovek sa datuje od 5. storočia n.l., keď sa Slovania začali sťahovať od Baltického mora až po Stredozemné more. Od 8. až do 13. storočia v priestore obce ani blízkeho okolia neboli nájdené žiadne hmotné pamiatky. Nepoznáme nič, čo by nám rozprávalo o živote ľudí žijúcich na tomto území.

Názov našej obce sa prvý krát objavuje v roku 1209, a to v darovacej listine, ktorou dal kráľ Ondrej 11. Tomášovi Svätojurskému zopár obcí. V roku 1290 tu bývali jeho sluhovia. V priebehu 2 storočí sme mali dva názvy, a to nemecký Aichen a maďarský Aicha.

Keď bolo 18. storočie v polovici, Anton Grassalkovich kúpil Ivanku. Dal vybudovať niekoľko stavieb, medzi nimi aj poľovnícky letohrádok v štýle rokoka. Rokoko je slohový stupeň v neskorom období baroka. Tento majiteľ využíval kaštieľ aj barokový park ako miesto pre spoločenské udalosti. Aké, o tom sa literatúra nezmieňuje.

Na takú malú dedinku slušná história, však? A to ešte nie je všetko.

Až do roku 1841 ivanské panstvo patrilo Grassalkovichovcom, no po smrti posledného muža tohto rodu, Antona 3., ho odkúpil Michal Obrenovič. Ten bol srbským kniežaťom, a v Ivanke si zriadil vidiecke sídlo. S Ľudovítom Šťúrom sa spoznal v exile, a vďaka tomu prispel v 1848-om roku na zbrojenie dobrovoľníkov. Štúr mu za to štedro daroval svoju knihu „O národných povestiach a piesňach plemien slovenských“.

Po požiari v r. 1856 dal Obrenovič opraviť mnohé kultúrne pamiatky. Keď Obrenovič zomrel, ivanské panstvo prešlo do vlastníctva Júlie Hunyadyovej de Kéthely. Tá sa starala hlavne o kostol, pretože to bola silne veriaca žena. Na pamiatku Grassalkovicha a Obrenoviča dala postaviť dve sochy po stranách oltára. Sochy vyrobil Malfait, vtedy známy sochár. Keď v roku 1916 Júlia zomrela, dostalo sa ivanské panstvo do rúk Karlovi Hunyadimu, ktorý ho daroval svojmu príbuznému, Filipovi Boss-Waldeck. Ten s chuťou vyrúbal naše krásne dubové lesy, ktoré boli severne od Ivanky.

V roku 1943 si kaštieľ odkúpil istý jezuitský rád. Ten si tu zriadil internát pre svoje gymnázium. O 5 rokov neskôr bol majetok znárodnený, a začal byť využívaný Povereníctvom poľnohospodárstva, ktoré si tu organizovalo školenia a pod.

Ivanku výrazne ovplyvnila 2. svetová vojna, ktorá trvala od roku 1939 do 1945. Za obeť jej padlo asi 45 až 60 miliónov ľudí. V roku 1950 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa v roku 1962 zlúčilo so Štátnym majetkom, čo malo za dôsledok vznik národného podniku „Hydinárstvo“, ktorý udal smer vývoju obce.
V roku 1961 bola založená aj Stredná poľnohospodárska technická škola.ČASŤ DRUHÁ: KULTÚRA A OSOBNOSTI

Dychová hudba Ivanky pri Dunaji

Už vyše 100 rokov funguje dychová hudba, ktorá vystupuje pri kdejakých podujatiach. Bola založená v roku 1902 F. Bendekom. Obnovená bola v roku pána 1933 R. Zibalom, a veľmi úspešná bola aj pod J. Martinkovičom, keď sa im podarilo odohrať 212 koncertov, čo je viac ako priemerná folk-metalová skupina.

Ariella - súbor mažoretiek

10 rokov uplynulo od doby, keď vznikol súbor trinástich mažoretiek vystupujúcich pod názvom Ariella. Od roku 1997 odtancovali desiatky vystúpení vo farebnej kombinácii modrej a bielej. Vedie ich Eva Kliská.

ZŠ M.R. Štefánika

Toto zariadenie bolo vybudované v roku 1931, a vtedy sa volalo Štefánikova štátna ľudová škola, čo sa v roku 1997 zmenilo a Ministerstvo Školstva SR sa rozhodlo „prinavrátiť“ jej „čestný“ názov Základná škola Milana Rastislava Štefánika. Na 40. výročí založenia školy Odbor školstva, mládeže a telesnej kultúry udelil škole Čestné uznanie za obetavú prácu pri výchove a vzdelávaní mladej generácie. 15. januára 2004 bola tejto škole odovzdaná prvá počítačová učebňa v rámci projektu "Počítače pre školy".

OSOBNOSTI

Kaušitz Oto – libretista, textár a prekladateľ. Narodil sa 19. 5. 1909, zomrel 30. 4. 1982. Často používal pseudonym Oto Ivančan. Pôvodne bol prekladateľ, no potom prešiel ku kompozícii svojich vlastných piesní. Stvoril vyše 150 piesní. Prekladal rôzne opery a operety do nemčiny a maďarčiny, čím pomáhal slovenskej hudbe presadiť sa aj za hranicami.

Kužela Ladislav – chirurg a vysokoškolský učiteľ. Narodil sa 5. 8. 1926, zomrel 27. 5. 1980. V roku 1950 ukončil lekársku fakultu UK. Pracoval v tíme, ktorý v roku 1968 uskutočnil prvú transplantáciu srdca v strednej a východnej Európe, čo bol iste veľký úspech ako pre neho, tak aj pre celý tím. V roku 1956 bol odmenený cenou SAV. Slovenská akadémia vied (SAV) je najvyššia vedecká ustanovizeň Slovenska.

Luknár Ladislav – dramatik, spisovateľ, narodil sa 19. 5. 1913, zomrel 27. 5. 1992. Keď mal 21 rokov, začal s literatúrou. V povojnovom období sa hĺbka jeho diel zväčšila. Písal javiskové a aj rozhlasové hry a hry pre mládež. Svoj kladný vzťah k Ivanke pri Dunaji vyjadruje v spomienkach, ktoré zhŕňa dielo "Bez nostalgie“ z roku 1985. Vyznamenaný bol Národnou cenou (1949) a ocenením Za vynikajúcu prácu (1955). Jeho divadelná hra "Soľ nad zlato" mala celoštátnu premiéru v Ivanke pri Dunaji v roku 1952.

Magula Ján – narodený roku 1910, zomrel v roku 1997. Salezián a misionár. Kňazom sa stal v roku 1941 v Saleziánskej rehole.

Mišík Jozef – narodený 28. 1. 1910, zomrel 2. 12. 1971. Bol to významný športovec, majster Slovenska vo vzpieraní, držiteľ dvoch slovenských rekordov v trhu a nadhode z roku 1931 a majster Slovenska v zápasení. Pri kvalifikácii na Olympijské hry do Berlína v roku 1936 porazil Čecha Stejskala, no napriek tomu na olympiádu bol vyslaný český reprezentant.ČASŤ TRETIA: KULTÚRNE PAMIATKY

Kaplnka Svätej Rozálie.

Je to rotunda s kupolovitou strechou a drobnou vežičkou, v ktorej spočíva medený zvon. V roku 1832 ju postavil neznámy umelec na pamiatku morovej epidémie, ktorá nás postihla v roku 1831 nášho letopočtu. Je zasvätená sv. Rozálii. Epidémia skončila práve 4. septembra, čo je zhodou okolností deň sv. Rozálie. Tento sviatok v minulosti uctievali svojou účasťou aj pútnici z okolitých dedín.

Zvonica z 18. Storočia

Nachádzala sa na Moyzesovej ulici oproti domom č. 5 a 6 ešte v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Predpokladá sa, že v tejto oblasti mala Farná drevenú kaplnku, v okolí ktorej sa pochovávali mŕtvi. Naproti bývalej zvonici ešte dnes stojí ohradený kamenný kríž, ktorý by mal symbolicky pripomínať niekdajší tu ležiaci cintorín.

Mohyla generála M. R. Štefánika

Miesto, kde pádom lietadla zahynul generál Milan Rastislav Štefánik. Miesto, kde sa zrútil označuje mohyla. Každoročne tu býva pietna spomienka na M. R. Štefánika, na ktorú musia chodiť aj úplne nevinní žiaci.

Pomník padlým

Na Námestí padlých hrdinov sa vypína pomník venovaný Ivančanom, ktorí zahynuli v prvej i druhej svetovej vojne.

Sochy pred kostolom

Sú to sochy sv. Valeriána - mučeníka a sv. Floriána, patróna požiarnikov. Sú staré zhruba ako kostol. V parku pri kostole sa tiež nachádza kamenný kríž so súsoším Piety, pochádzajúci z roku 1818. Je cenný, a preto je originál vo vnútri v kostole. Vonku je vystavená iba jeho napodobenina, kópia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Kultúra Ivanky pri Dunaji