V tomto období panovala uvoľnená morálka. Všetci si užívali vo verejných kúpeľoch: v jednej miestnosti stála jedna kaďa vedľa druhej a v nich posedávali celkom nahé ženy spoločne s mužmi. Kúpanie si ďalej spestrovali popíjaním alkoholu a dobrým jedlom, k tomu všetkému si spievali. Nebolo výnimkou, že v kúpeľoch strávili celú noc, a že sa vďaka bujnému veseleniu spojenému s alkoholom občas v kadi niekto aj utopil.

Radovánky v kúpeľoch netrvali večne. Koncom 16. storočia prišiel mor a taktiež nevyliečiteľná pohlavná choroba - syfilis. Ľudia svoje myslenie obrátili a začali veriť, že voda telo zoslabuje a pokožku celkovo oslabuje, čím cez ňu ľahšie môžu preniknúť nákazlivé choroby.

Vráťme sa však späť: starosti o vzhľad ľudia tiež venovali veľkú pozornosť, rozdiel bol ale v tom, že tieto procedúry každý v najprísnejšom súkromí tajil. Nasledujúci návod ku kozmetickej starostlivosti pochádza zo 14. storočia: žena si po kúpeli odstránila chĺpky depilačným prípravkom, vlasy si umyla roztokom liadku s drvenými semenami cizrny, aby boli jemné a poddajné a navoňala ich ružovou vodou. Kôrou z orecha si zafarbila ďasná aj pery a aby bola jej tvár čo možno najbelšia (bledosť potvrdzovala šľachtický pôvod), použila ešte zmes ovsenej múky a olovnatej beloby. Ak sa jej zdala tvár opálená, mohla ešte prikročiť k natreniu kadidlom a mliekom.

Zvláštna starostlivosť sa venovala ústnej dutine. Zuby sa čistili handričkou, do ktorej sa zabalil pálený mramor, ďatlové kôstky, drvené biele sklo, červené chilli a pemza. Aj pleti sa dostávalo patričnej starostlivosti. Hojne sa používali bylinné odvary, ktoré slúžili ku naparovaniu a odstraňovaniu vrások.