Oscary

Slávnostné odovzdávanie Oscarov (79 ročník) sa konalo 25. februára v hollywoodskom Kodak Theatre. Až štyri ceny americkej filmovej Akadémie si odniesol kriminálny triller Na druhej strane, pod režisérskou taktovkou Martina Scorsesea. Okrem Oscara za najlepší film a réžiu, si odniesol Oscarov aj za scenár, ktorý napísal William Monahan a strih Thelma Schoonmaker.

Tento večer nepriniesol žiadne väčšie prekvapenie až na výnimku, kde v kategórii Najlepšia pôvodná filmová pieseň zvíťazil dokumentárny film o globálnom otepľovaní An Inconvenient Truth (cenu si teda odniesla Melissa Etheridge za pieseň I Need to Wake Up), muzikál Dreamgirls nezvíťazil aj napriak trom nomináciám. Cenu za Najlepší herecký výkon v mužskej úlohe si odniesol Forrest Whitaker, za snímku Posledný škótsky kráľ (The Last King of Scotland). Tým sa potvrdilo jeho víťazstvo v Zlatých glóbusoch. Na druhom mieste sa umiestnil Leonardo DiCaprio. Cena za Najlepší herecký výkon v ženskej úlohe tiež nebola žiadnym prekvapením, pretože cenu podobne ako pri Zlatých Glóbusoch si odniesla Helen Mirren za film The Queen, kde stvárnila kráľovnú Alžbetu II. Jennifer Hudson si taktiež zopakovala svoje prvenstvo, a prebrala si sošku Oscara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe. Najlepším hercom vo vedľajšej role sa stal 72-ročný Alan Arkin za film Malá Miss Sunshine. O prekvapenie sa tiež postarala kategória Najlepší animovaný film, kde si svoje prvenstvo vybojovala snímka Happy Feet, a tak porazila Autá, ktoré skončili na druhom mieste.

SLOVENSKÁ versus ČESKÁ FILMOVÁ TVORBA:


Do doby, kým vznikla prvá samostatná republika, neboli na Slovensku priaznivé podmienky ani pre rozvoj filmového umenia, ani filmového podnikania - a výrazná
zmena nastala až v povojnovom období. Slovensko bolo v čase zrodu kine­matografie súčasťou Rakúsko-Uhorska. Avšak už rok po prvom predsta­vení v Paríži sa v Bratislave konali dve predstavenia v dnešnom hoteli Carlton. Do roku 1918 nebola v dokumentoch ani zmienka o slovenskom filme. V kinách uvádzali iba cudzojazyčné tituly a aj medzititulky boli iba maďarské a nemecké.

Až po vzniku ČSR sa termín slovenský film objavil aj v oficiálnych dokumentoch. Rátalo sa aj so „slovenským filmovým priemyslom". Tieto nádeje sa však nenaplnili.

Prvý hraný film na Slovensku nakrútila spoločnosť Tatra Film Corporation a bol ním Jánošík (1921) v réžii Jaroslava Siakeľa.

Keď sa pozrieme na vývin slovenského filmu od roku 1993-2003, môžeme podľa môjho názoru iba pesimisticky skonštatovať, že filmové dianie na Slovensku môže fungovať aj bez pôvodných slovenských filmov. Zaniklo v tej podobe, v akej fungovalo počas celého polstoročia svojej predchádzajúcej existencie. Slovenské filmy sa takmer vytratili z našich kín a myslím si, že sa stali nepríťažlivým tovarom. Po dlhých rokoch od zmeny politického režimu, spoločenského a ekonomického diania má Slovensko zastarané či zničené technológie, ktoré sú potrebné pre filmovú výrobu. Po zániku kolibských ateliérov taktiež Slovenská televízia pristúpila k zastaveniu filmových technológii. Slovenský film žije väčšinou iba zo svojej minulosti. Hraný film existuje vďaka koprodukciám s českými producentmi a tvorcami. Dokumentárna tvorba je udržiavaná iba vďaka niekoľkým nadšencom.

V rokoch 1992 – 2002 bolo v slovenských kinách uvedených 36 celovečerných filmov. Slovenská televízia bola koprodukčným partnerom na 20 filmoch a televízia Markíza na 2 filmoch. Rok 2002 bol najúspešnejším rokom slovenskej kinematografie za posledných desať rokov. Sedem filmov sa dostalo do kín so slovenským finančným podielom. A tak môžem len konštatovať, že ak chceme vidieť našich slovenských hercov hrať, musíme navštíviť divadlo, alebo zapnúť si televízor na nie vždy vábivý program, či podradnú reality show, pretože mnohí naši herci vystupujú práve tam. Ale čo sa môžeme čudovať. Sú to určite dobré platené miesta a zúfalá doba si vyžaduje zúfalé činy.

Verejnoprávna televízia v Českej republike naďalej zostáva oporou českej filmovej tvorby. A to nie len v hranej, ale hlavne v dokumentárnej a animovanej tvorbe. Filmová tvorba v Českej republike za rok 2002 bola naozaj rozmanitá. Nedá mi nespomenúť napríklad Rok Diabla. Za film roka ho uznala taktiež Česká filmová akadémia a ocenila ho až 6 Českými levmi. Kriminálna dráma Milana Šteindlera Perníková věž, Anjelská tvár Zdenka Trošku stoja tiež za zmienku.

V posledných rokoch ma česká filmová tvorba naozaj oslovila. Páčili sa mi teenagerské komédie ako Snowboarďáci, Rafťáci, či rodinné komédie ako Účastníci zájezdu a Jak se krotí krokodíly. Veľký úspech zaznamenala zimná pubertálna komédia Snowboarďáci nielen v Čechách, ale aj u nás na Slovensku. A tak bolo iba otázkou času, kedy sa dočkáme ďalšieho pokračovania. Mladá herecká dvojica Vojta Kotek A Jiří Mádl sa stali dobrým ťahákom na diváka a získali si široké publikum. A tak sme mohli v ich podaní vidieť aj pokračovanie, ktoré tvorcovia tentoraz zasadili do letného prostredia. Opäť vsadili na zaručenú kartu: dospievanie, láska, sex a dievčatá
a spojili to s nenapodobiteľným humorom typickým pre Čechov. Myslím si, že v tejto komédii si príde na svoje i generácia rodičov, ktorým sa o bezstarostnosti prvých lások už len sníva. Pre niektorých to bola iba „ďalšia trápna americká teenagerská napodobenina“, ale verím, že priaznivcov bolo oveľa viac.