V severovýchodnom kúte Slovenska, takmer na samých hraniciach s Poľskom, leží starobylé mesto Bardejov. Jeho počiatky sú zahalené hustým závojom minulosti. Podľa historikov existovalo už pred 11. storočím, no doteraz najstaršia písomná správa pochádza až z 13. storočia a nachádza sa v Ipatijevskom letopise.

Jeho anonymný autor píše o haličskom kniežati Danielovi, ktorý sa v roku 1241 vybral do Uhorska, aby pre svojho syna získal ruku uhorskej princeznej, dcéry kráľa Bela IV. Pytačky sa však nevydarili, lebo na jar spomínaného roka vtrhli do Uhorska Tatári a Daniel sa musel rýchlo vrátiť do svojej krajiny. Kronikár jeho cestu zapísal takto: „... ide izo Ougor vo Ljachy na Bardoujev i pride vo Soudomir...“ (idúc z Uhier do Haličska na Bardejov a príduc do Sandomierza). Táto letmá zmienka vo východnom letopise však zároveň potvrdzuje, že Bardejov jestvoval už pred rokom 1241, a že musel byť významným sídlom.

V priebehu 13. a 14. storočia vyrástol Bardejov vďaka výhodnej polohe na starej obchodnej ceste, početným kráľovským privilégiám, ale tiež zásluhou zručnosti svojich remeselníkov a obratnosti kupcov na jedno z popredných kráľovských miest Uhorska. V rámci hospodárskej činnosti mu veľkú pozornosť venovali najmä uhorskí panovníci z rodu Anjou. Dokazuje to privilégium z roku 1320 pre nemeckých prisťahovalcov, právo obohnať mesto hradbami (1352), hrdelné a jarmočné právo, no predovšetkým povýšenie na slobodné kráľovské mesto (1376). Najmä toto posledné privilégium, ktoré nahradilo dedičného richtára voleným, urobilo z Bardejova skutočné samosprávne mesto porovnateľné s Košicami a Budínom. Ľudovít Veľký v privilégiu totiž výslovne zdôrazňoval, „aby sa verní mešťania a hostia naši bardejovskí ohľadne voľby richtára, ako aj iného tešili a užívali imunity, slobody, milosti a úľavy, akým sa tešia, a aké užívajú naši mešťania košickí a budínski“.

Ďalší uhorskí panovníci v 15. storočí, Žigmund Luxemburský a neskôr Matej Korvín Bardejov tiež podporovali, ale na druhej strane sa ho snažili aj poriadne finančne využiť. Rôzne záruky a privilégiá udelili mestu a jeho obchodníkom i viacerí poľskí králi: Kazimír Veľký (1363), Vladislav (1388), Kazimír (1450), Alexander (1504) a Žigmund (1530). V 15. storočí bol Bardejov na vrchole hospodárskeho rozvoja. Prispela k tomu nielen vysoká úroveň miestnych remesiel ako celku, ale najmä pozoruhodný rozvoj jedného z nich – pláteníctva. Toto remeslo sa svojou unikátnou organizáciou výroby, bielenia a predaja plátna zapísalo do uhorských a slovenských hospodárskych dejín.