referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Olympia
Utorok, 17. septembra 2019
Mária Terézia
Dátum pridania: 27.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jojko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 624
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 13m 10s
Pomalé čítanie: 19m 45s
 
Otec Márie Terézie, uhorský i český kráľ a rímsko-nemecký cisár Karol III., bol posledným Habsburgom, ním rod vymieral po meči. Preto Karolovým najväčším cieľom bolo dosiahnuť uznanie Pragmatickej sankcie.

Pragmatická sankcia bolo nariadenie cisára z roku 1713 o nástupníctve v habsburských krajinách, ktoré sa stalo zároveň základným zákonom habsburského súštátia. Vychádzalo zo staršej tajnej zmluvy medzi Jozefom I a Karolom III z roku 1703 o rozdelení nástupníctva v krajinách rakúskeho a španielskeho dedičstva. Stanovilo neoddeliteľné, do tej doby formálne nezávislých zemí ovládaných Habsburgovcami, prednostné dedičné právo dcér Karola III.

Pragmatická sankcia bola predložená k schváleniu snemom. Český ju prijal 1720 bez výhrad, uhorský 1722 s obmedzením posilujúcim postavenie Uhorska, Chorvátsky snem ju prijal už v roku 1712, aby obhájil štátoprávne postavenie Chorvátska, ktoré bolo ohrozené nátlakom uhorskej šľachty.

Medzinárodne uznanie Pragmatickej sankcie sa stalo osou politiky Karola III. Hoci posledný mužský príslušník habsburskej dynastie urobil mnohé politické a územné ústupky, nedosiahol plné záruky, že sa sankcia bude rešpektovať.

Hneď po smrti Karola III vystúpila proti dedičným nárokom Márie Terézie koalícia európskych štátov. Útok na habsburské dŕžavy začal pruský kráľ Fridrich II., ktorý si robil nároky na Sliezsko. Keď mladá kráľovná jeho požiadavku odmietla, na jar 1741 úspešným útokom krajinu obsadil. Ostatné štáty, podnietené vidinou ľahko získateľnej koristi, ponáhľali s nasledovať jeho príklad.

Francúzske a bavorské vojská vtrhli do Čiech a za pomoci Sasov koncom novembra 1741 obsadili Prahu. Bavorského kurfistu Wittelsbachovcov vyhlásili za českého kráľa a začiatkom roka 1742 ho ríšske stavy zvolili aj za rímsko-nemeckého cisára. Tak pretrhol viac než tristoročnú kontinuitu Habsburgovcov na tróne Svätej rímskej ríše nemeckého národa.

Vojna o rakúske dedičstvo trvala s prestávkami až do roku 1748. Mária Terézia však prejavila rozhodnosť a odvahu veľkého politika. Pomoc získala tam, kde to málokto predpokladal – u uhorských stavov. Aj keď chladné vzťahy voči panovníckemu rodu pretrvávali, teraz ostávalo Uhorsko poslednou nádejou mladej panovníčky. Preto pricestovala do Bratislavy, kde práve zasadal snem a osobne požiadala o pomoc. Do vystúpenia pôsobivo zakomponovala slzy, apelovala na tradičnú rytierskosť, na povinnosť ochraňovať slabé ženy. A účinok bol ohromujúci. Poslanci jej ani nedovolili dohovoriť, vyvolávali jej na slávu a sľúbili dať život i krv za svoju kráľovnú.
Mária Terézia však aj sama vyšla v ústrety stavom a vyhovela ich požiadavkám. Tentoraz uhorské stavy prekonali sami seba - postavili početné vojsko. A čo bolo najdôležitejšie, postavili ho rýchlo. Už na začiatku roka 1742 uhorské a rakúske pluky vyhnali bavorské vojská z Horného Rakúska.
 
Na strane Márie Terézie sa diplomaticky a finančne angažovala aj Veľká Británia, čo však na definitívne víťazstvo nestačilo. Úspechom bolo však aj to, že jej odporcovia napokon uznali Pragmatickú sankciu a monarchia prišla len o väčšiu časť Sliezska a časť Lombardska. Neskorší pokus o prinavrátenie Sliezska v tzv. sedemročnej vojne (1756-1763), do ktorej sa na strane Márie Terézie zapojilo Francúzsko a Rusko, bol neúspešný.

Azda ženskej citlivosti na utrpenie a krviprelievanie možno ďakovať, že kráľovná sa po skúsenostiach z týchto vojen stala prívrženkyňou mierovej politiky a ani svojmu synovi a spoluvládcovi Jozefovi nedovolila viesť vojnu proti Prusku a Bavorsku. Vyhlásila, že vojna je ohyzdné protiľudské remeslo a lepší je menej oslnivý mier než vojna opradená slávou. Rozširovať vplyv a moc habsburskej (či habsbursko-lotrinskej) dynastie sa jej darilo sobášnou politikou.

Mladá kráľovná však nezdedila nepriateľov len za hranicami ríše. Ani vnútri krajiny nemala pevnú oporu. Vládla tu ozajstná gerontokracia, vek ministrov sa blížil k osemdesiatke, protekcionárstvo a korupčníctvo bujneli vo všetkých formách a všade. Okrem vojnového stavu, ťažila krajinu silná hospodárska zaostalosť, absencia podnikateľských vrstiev, hlboko zakorenené stredoveké tradície, nevzdelanosť širokých ľudových vrstiev a ich bezhraničná bieda.

V západnej časti krajiny Mária Terézia hneď prikročila k reforma štátnej správy a daňových záležitosti, ktoré čoskoro priniesli úspech. Prestarnutých a skostnatených poradcov nahradila novými, mladšími a najmä politicky i odborne zdatnejšími.

Popierajúc svoju ženskosť, energeticky sa pustila do reorganizácie armády. Kráľovná, ktorá údajne mala veľkú záľubu vo vojenských parádach, zaviedla do armády modernejší, pruský model výcviku a taktiky, dala vydať nové výcvikové a služobné poriadky pre jednotlivé druhy vojsk, zaviedla všeobecné používanie uniforiem. Starala sa aj o zaopatrenie vojsk, pravidelné stravovanie a vyplácanie žoldu, ako aj o udeľovanie dovolenky vojakom. Na zvýšenie profesionálnej úrovne dôstojníckeho zboru zriadila vojenskú akadémiu, kadetku a polytechniku. V mieri vyžadovala, aby sa vojsko zúčastňovalo na verejných prácach.

Podnetom na hospodárske reformy bola najmä potreba vyrovnať hospodárske zaostávanie monarchie za vyspelými západoeurópskymi krajinami. To si vyžadovalo riešiť financie v rámci reformy daňového systému, čo narážalo na prudký odpor nielen šľachty ale aj cirkvi.

Roku 1784 bol spracovaný súpis pozemkovej držby, tzv. tereziánsky kataster, podľa ktorého boli stanovené dane. Pozornosti kráľovnej neušiel ani stav ciest, ktoré mali slúžiť najmä rozvoju obchodu, preto nariadila nielen budovanie ciest, ale aj ich pravidelnú údržbu. Dala raziť kvalitné strieborné mince, tzv. tereziánske toliare, neskôr roku 1762 vydala vo Viedni prvé papierové peniaze v strednej Európe. Podporovala rozvoj manufaktúr a v priebehu ôsmich rokov sa jej podarilo vyrovnať štátny dlh z astronomických 259 miliónov zlatých a dokonca dosiahnuť prebytok štátneho rozpočtu.

Štátnu správa v jednotlivých dedičných krajinách unifikovala na úkor stavov. Zasiahla aj do správy miest a dedín. Výrazne zreformovala súdnictvo živoriace na skostnatených a tmárskych stredovekých základoch. Znie to možno neuveriteľne, ale ešte v osvieteneckom 18. storočí súdili a upaľovali čarodejnice, pri vypočúvaní používali mučenie a metódy z čias najtemnejšej stredovekej inkvizície. Mária Terézia vyňala súdnictvo z rúk stavov, poštátnila ho a roku 1768 vydala nový trestný poriadok – Constitutio Criminalis Theresiana. Hoci ešte neodstránil v celej šírke problémy súdnictva a najmä prežitkov stredoveku, rozhodne obmedzil aspoň najkrikľavejšie trestné ustanovenia.

Priam priekopnícka bola reformná činnosť Márie Terézie v oblasti zdravotníctva, kde sa do polovice 18. storočia vôbec nedalo hovoriť o uvedomelej starostlivosti. Už roku 1738 bola pri Uhorskej miestodržiteľskej rade zriadená zdravotná komisia zameraná na boj proti šíreniu moru a iných nákazlivých chorôb, ale aj na usmerňovanie činnosti zdravotníckych pracovníkov. Pôvodcom a organizátorom reformy bol osobný lekár a jeden z najbližších radcov kráľovnej Holanďan Gerhard van Swieten, priekopník očkovania. Nedostatok lekárov, chirurgov, pôrodných asistentiek a odborného personálu sa riešil zriaďovaním lekárskych fakúlt, ale aj aktívnou osvetovou činnosťou. Otázky zdravotníctva komplexne rieši kráľovsky mandát Generale normativum de re sanitatis z roku 1770.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Mária Terézia GYM 2.9720 2622 slov
Mária Terézia GYM 2.9634 478 slov
Mária Terézia GYM 2.9779 1091 slov
Mária Terézia INÉ 2.9748 54 slov
Mária Terézia 2.9581 650 slov
Mária Terézia 2.9620 388 slov
Mária Terézia GYM 2.9594 813 slov
Mária Terézia 2.9930 1776 slov
Mária Terézia 2.9756 482 slov
Mária Terézia GYM 2.9635 1687 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.