Archeologické vykopávky dokazujú, že odevy sa používali od samých začiatkov vývoja ľudskej spoločnosti. Ľudia potrebovali odev ako ochranu proti poveternostným vplyvom, avšak ani jeho ozdobná úloha nebola menej dôležitá. V krajoch s priaznivým podnebím bola táto úloha odevu dokonca dôležitejšia. V jednotlivých etapách vývoja ľudskej spoločnosti slúžil odev aj na odlíšenie príslušníkov vládnucej triedy od ostatných vrstiev obyvateľstva.

Nálezy kostených ihiel potvrdzujú, že sa človek už pred mnoho tisíc rokmi usiloval upravovať prírodné materiály, ktoré nachádzal okolo seba, napr. listy, slamu, kože zvierat a pod. a využívať ich na svoje odievanie. Surové zvieracie kože však boli tvrdým materiálom, ktorý bol nepoddajný a ľahko podliehal rozkladu. Ľudia sa oskoro naučili využívať na zhotovenie odevu srsť zvierat a niektoré ďalšie vlákna, ktoré nachádzali v prírode. Vlákna spriadali a tkaním a preplietaním zhotovovali jednoduché textílie.

Je známe, že tkáči v starom Egypte vedeli zhotovovať veľmi jemné ľanové plátna. Starý Gréci používali ľan a vlnu. Indiu pokladáme za vlasť bavlny, Čína bola vychýrená už v dávnych časoch nádhernými tkaninami z hodvábu. Tieto vlákna a niektoré ďalšie, sa využívali na výrobu textílií celé tisícročia. Preto sa často prírodné materiály a textílie, ktoré sa z nich zhotovujú, nazývajú klasické.

Oveľa neskôr začali ľudia vyrábať vlákna chemicky. Prvé dôležité výsledky sa dosiahli minulého storočia. Na svetovej výstave v Paríži roku 1900 boli vystavené prvé výrobky z viskózového hodvábu. Čoskoro potom sa podarilo vyrobiť meďnatý hodváb a trocha neskôr aj acetátový hodváb. Tieto vlákna boli síce vyrobené chemicky, ale pri ich výrobe sa použila prírodná celulóza. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch nášho storočia nastal veľký rozvoj výroby celulózových vlákien.

Roku 1938 sa začala priemyselná výroba syntetického vlákna z chemických surovín, ktoré sa nazýva nylon. Napriek tomu, že ďalší vývoj spomalila druhá sv. vojna, v päťdesiatych rokoch sa už vyrábalo veľa syntetických vlákien.

V súčasnosti nemožno kryť celosvetovú spotrebu textilných vlákien surovinami z prírodných zdrojov. Produkcia prírodných vlákien sa nemôže zvyšovať úmerne so zväčšujúcou sa spotrebou textílií. Syntetické vlákna so svojimi prednosťami, ale aj nedostatkami sú v tejto situácii jediným možným riešením. Aj keď po rokoch ich búrlivej výroby sa ich vývoj v celosvetovom meradle spomalil, nahradili pri výrobe mnohých odevov (najmä bielizne) prírodné vlákna syntetické a hľadajú sa stále nové možnosti ich uplatnenia.

S rýchlym rozvojom textilného a odevného priemyslu v ostatných rokoch a desaťročiach súvisí aj používanie mnohých celkom nových odevných materiálov. Úsilie vypracovať čo najproduktívnejší spôsob výroby textílií podnietil rozvoj výroby netkaných textílií. Výroba odevných koženiek a textilných kožušín čiastočne nahradili vyžadované, ale pomerne nedostatkové usne a prírodné kožušiny.

Vývoj materiálov, ktoré by lepšie spĺňali požiadavky spotrebiteľov, náhrada ťažko dostupných surovín novými a hľadanie produktívnejších spôsobov výroby, to sú aj
ďalšiesmery rozvoja výroby textílií.