História Kyjevskej Rusi sa datuje od príchodu kmeňového spoločenstva Varjagov. Ich príchod je dnes nemožné určiť presne, naisto však vieme,že v druhej polovici 9. storočia ovládli Novhorod a potom ďaľšie osady pozdĺž Dnepra až po Kyjev.
Z Varjagovcov pochádzajú aj prvé Kyjevské kniežatá 9.-10. storočia- prví Rurikovci: Oleg (879- 912), Igor (912- 945), Sviatoslav (945- 972), Jaropolk (972- 980) a Sv. Vladimír (980-1015). Opierali svoju moc o varjažskú skupinu, z ktorej sa postupne vyčlenili tzv. „kniežací muži“- bojari, tvoriaci užšiu radu kniežaťa. Ostatní sú „menší ľudia“- kniežacia čeľaď.
Medzi veľmožov obklopujúcich knieža prenikajú aj „starcy hradskije“, vojvodovia veľkých miest, z ktorých boli mnohí tiež Varjagovia
Najtrvalejším záujmom kniežaťa bolo „živenie sa“, teda vyberanie daní. Trvalo od novembra do apríla, kedy knieža chodil so svojou družinou po osadách a mestách a vyberal dane, ktorým sa hovorilo „mir“. Na týchto výpravách sprevádzala knieža aj jeho manželka.
Okrem peňazí, razených v Kyjeve od konca 1é. Storočia vyberali aj strieborné arabské dirhamy- tie boli vzácne a tak sa daň vyberala predovšetkým v kožušinách, mede, vosku a obilí.

KRESŤANSTVO

Najvýznamnejšou udalosťou v živote Kyjevskej Rusi za vlády prvých Rurikovcov bolo prijatie kresťanstva roku 988 za vlády kniežaťa Vladimíra. Ten bol neskôr pravoslávnou cirkvou prehlásený za svätého, napriek tomu, že trónu sa zmocnil po zavraždení brata a držal si dva harémy s asi 500 ženami.
Pre Kyjevskú rus nebolo prijatie kresťanstva ani takotázkou príťažlivosti novej viery ako skôr príkazom rozumu, ktorý nútil Kyjevskú Rus na prekročenie hradby, ktorá oddeľovala vtedajšiu Kyjevskú Rus od sveta, s ktorým bola spätá radom spoločných dohôd, záujmov aj konfliktov. A pre Kyjevskú Rus bola hlavným predstaviteľom tohto sveta Byzancia.
Takmer všetky cesty z Kyjeva viedli do Byzancie- je to predurčené aj geograficky. Dneper smeruje k čiernemu moru a žiadna z veľkých riek (vtedajších najdôležitejších diaľkových komunikácií) netiekla na západ. Bezprostredným podnetom pre prijatie kresťanstvabol zámer kniežaťa Vladimíra získať za manželku princeznú Annu- sestru byzantského kráľa Basilea II. Byzancia, zmietaná vnútornými nepokojmi, v ktorých cisár potreboval vojenskú pomoc Kyjeva, nakoniec súhlasila. Cisár to vśak podmienil krstom kniežaťa Vladimíra, lebo byzantská princezná sa nemohla stať manželkou pohanského barbara.