Svet očami Grékov

...Zeus a Héra sa milovali približne tristo rokov, kým sa zasnúbili. Ich
dieťaťom bol Ares - boh vojny. Héra bola oddanou manželkou Dia, ktorý však
v každom kúte Grékmi poznaného sveta mal milenku. Jeho nezákonnými deťmi
bolo deväť múz (Spev, Hudba, Poézia a Tanec), druhú skupinu tvorili ročné
obdobia a strážkyňa poriadku i spravodlivosti - Themis. Bez matky sa
narodila Palas Aténa, ochrankyňa miest a bohyňa vied, ktorá vytryskla
priamo z Diovej hlavy. Héra žiarila kvôli Aténe a rozhodla sa, že porodí
syna bez otca. Takto uzrel svet Hefaistos, krívajúci boh kováčov. Synmi
Dia boli aj Apolón (boh slnka, veštby a poézie), Hermes (posol bohov a
ochranca zlodejov), taktiež dcéra Artemis (bohyňa Mesiaca a lovu). Synom
Afrodity bol vynaliezavý Eros - boh lásky, ktorý svojim šípom zranil
srdcia tak nadprirodzeným vrstovníkom, ako aj smrteľníkom. Napriek tomu,
že Dionýzos bol bohom vína a radovánok, unikol o vlások smrti, keď Diova
milenka Semela, chcela vidieť svojho milenca nie v ľudskej, ale v božskej
podobe. Z blesku vynárajúceho sa ohňa, malého Dionýzosa Zeus zachránil v
poslednej chvíli vytrhnúc ho z rúk matky. ...V priebehu slávností na jeho počesť predniesli kozí spev, z čoho sa
zrodila tragédia (divadlo). Milostným stretnutím Grékov s bohmi Olympu
prichádzali na svet bytosti, ktoré vládli nadprirodzenými danosťami, ale
už po smrti mohli zaujať svoje miesto na Olympe. ...Najvýznamnejší bol z nich Herakles (Herkules). Okrem olympských bohov
"zaľudňovalo" Atiku a Peloponéz množstvo nadprirodzených elementov. Tak
napríklad: Kerberos - trojhlavý pes, strážca vstupnej brány podsvetia,
Charón - lodivod, ktorý prevádzal mŕtvych cez rieku Styx, Medúza, ktorá
zabíjala svojím pohľadom kentaurov - napoly ľudí a napoly párnokopytníky,
Ekitna - pramatka všetkých netvorov. ...Gréci svojich bohov obdarili všetkými ľudskými vlastnosťami a známky
patriarchálnej prevahy badať v tom, že stále ženská postava našepkáva zlo,
ktoré sa roztočí do kolosálnych rozmerov. Zoltán Thor (pokračovanie).