Na prahu triednej spoločnosti mnohé kmene si vytvorili vlastné mýty o Prometeovi
ako dávnom veľkom predkovi svojho kmeňa, ktorý priniesol alebo stvoril oheň, o
veľkom bojovníkovi, ktorý očisti l zem od dravej zveri a zabezpečil svojim
blízkym pokojný život, o hrdinovi, ktorý sa pustil do boja s vodou a naučil
svojich blízkych stavať hrádze a kanály, poľnohospodárstvu a remeslám. Pravdepodobne kňazi túto personifikovanú tradíciu ľudskej tvorivosti zmenili,
jej hrdinov preniesli do božieho panteónu ~ seba vydávali za sprostredkovateľov
medzi ľuďmi a týmito velikánmi 1'udských dejín, pracujúcemu 1'udu blízkymi a
drahými. Súčasne sa od týchto hrdinov odvodzoval pôvod vládcov vtedajších čias a
oni sa vydávali za ich legitímnych pokračovateľov a vodcov spoločnosti. Na hranici medzi náboženstvom a myslením vytvorili Gréci veľkú, novými
spoločenskými zriadeniami vždy znovu omladzovanú postavu Prometea. V ňom po prvý
raz personifikovali princíp bojovnosti v úsilí o pokrok 1'udstvs ešte v mýtickej
podobe. Zároveň však vzali bohom. v postave Prometea nimbus všemohúcnosti tým,
že pokladali 1'ud za legitímnych vládcov rozhodujúcich prírodných a duchovných
síl, ktoré odňali bohom vzburou, odbojom a obeťou. Bohovia už nemohli odobrať
ľuďom tieto sily, mohli im ich iba závidieť, preklínať ich a zosielať' zlo na
tých, čo sa vymanili z ich moci. Mýtická postava Prometea a jeho osud sa v jednotlivých storočiach stvárňoval
rozdielne. Dramatik Aischylos venoval legende o Prometeovi v 5. storočí pred
n.l. trilógiu. Prometeus prikovaný na skalu na Kaukaze, kde mu orol denne -
vytrhával pečeň z tela, zhovára sa s bohmi a zborom takto: "Schybil som rád a
nemienim to zapierať. Chtiac ľuďom pomôcť, seba uvrhol som v strasť Už z týchto
stručných slov môžeš pochopiť: odo mňa majú ľudia všetky umenia."
Prometeus bol veľký hymnus 1'udského sebavedomia, priekopník ľudského pokroku. Jeho postava sa stala hlavnou črtou pokrokového ľudského myslenie a oporou
aktívneho, obetavého počínania ľudí, ktorí vedia prijímať a znášať osobné
utrpenie. Zodpovedné konanie v prospech spoločnosti bez ohľadu na ohrozenie
vlastného osobného živote, ktoré proklamoval Perikles vo svojej reči na pamiatku
padlých občanov štátu, našlo obrazné vyjadrenie v dramatickej postave Prometea. Vďaka Prometeovi ľudia mali oheň, umenie a vedu. Podľa tejto legendy platí jedno
:"Toho kto za to trpí možno fyzicky zničiť, hodiť do rieky Tartaros, ale pre
nich je nesmrteľný". Antická legenda o Prometeovi predstavuje určitý svetonázor: - dialektický vzťah
jedinca a spoločnosti je nositeľom pokroku; - vzťah ľudí k bohom, t. j. obrazom
ich odcudzenia sa poníma v hlbokom pochopení podstaty tohoto odcudzenia. Postava Prometea ostala v dejinách myslenia ako obraz vedy.