Krátke zamyslenie nad postavou Prometea
PROMETHEUS kedysi a PROMETHEUS dnes
Ľudia sa nás často spytujú, prečo si naša spoločnosť vyvolila meno PROMETHEUS, keďže toto už našej súčasnej spoločnosti veľa nehovorí. Odpoveď je na tieto pochybnosti veľmi ťažká ak sa nezamyslíme hlbšie nad samotnou mýtickou postavou Promethea. Kto bol vlastne Prometeus? V starogréckom jazyku slovo "prometheus "znamená "PREDVÍDAJÚCI" . Podľa gréckej mytológie Prometheus patril medzi TITANOV, a ukradol oheň bohom a dal ho ľuďom, ktorých súčasne obdaril ľudským umením a civilizáciou. Niektoré bájky ho pokladali dokonca za stvoriteľa človeka, ktorého vraj vytvoril z hliny. (Porovnaj biblickú predstavu o stvorení človeka!) Boh ZEUS bol jeho vyčíňaním hlboko urazený a z trestu ho prikoval na vrcholec Kaukazu, kde mu orol každý deň zožieral jeho pečeň. ktorá mu vždy cez noc dorastala. Podľa pokračovania tohoto mýtu vyslobodil ho až Herkules, ktorý ho uviedol naspäť na Olymp, kde prebýval naďalej s bohmi, ktorým vždy vzdoroval. Aké sú však súvislosti tejto mytologickej postavy so súčasnosťou? Nad týmto sa zamýšľa náš člen Dr. Ondrej Dányi. Jeho myšlienky prinášame v nasledujúcom: Krátke zamyslenie nad postavou PROMETEA. Úsek dejín, ktorý človek prešiel od svojho vzniku dodnes, je nesmierne dlhá cesta vývoja, bojov, rozhodnutí a nátlaku, vzbura proti ničivým prírodným silám a utláčaniu človeka človekom,. Ľudia rannej spoločnosti nevedeli pochopiť vlastnú minulosť, personifikovali protirečenia a posúvali ich do neskutočného sveta. Princíp zla ničiaceho dielo 1'udí nachádzame v predstavách všetkých národov. Proti nemu stojí princíp dobra, najznámejšie stelesnený v postave gréckeho mýtického hrdinu, ochrancu a patróna 1'udstva Prometea, ako symbolu vzoprenia sa človeka proti ničivým prírodným silám a vôli bohov. Sledovať a vysvetľovať spletité a protirečivé súvislosti dejín 1'udského Prometea, objasňovať udalosti, šíriť fakty, ktoré boli a sú pre 1'udstvo najpodstatnejšie, ktoré určovali históriu 1'udstva, vytyčovali cestu vedúcu do našej súčasnosti, vytvárali dejiny a kultúru dneška a budúcnosti, je úlohou spoločenskej organizácie Prometeus. grécky hrdina Prometeus stal sa po dlhé storočia symbolom vzoprenia sa človeka proti ničivým prírodným a spoločenským silám pre dobro 1'udí. Táto postava je obdarená aj mytologicky chápanou obmedzenosťou 1'udskej sily, poznania a sebapoznania.
Na prahu triednej spoločnosti mnohé kmene si vytvorili vlastné mýty o Prometeovi ako dávnom veľkom predkovi svojho kmeňa, ktorý priniesol alebo stvoril oheň, o veľkom bojovníkovi, ktorý očisti l zem od dravej zveri a zabezpečil svojim blízkym pokojný život, o hrdinovi, ktorý sa pustil do boja s vodou a naučil svojich blízkych stavať hrádze a kanály, poľnohospodárstvu a remeslám. Pravdepodobne kňazi túto personifikovanú tradíciu ľudskej tvorivosti zmenili, jej hrdinov preniesli do božieho panteónu ~ seba vydávali za sprostredkovateľov medzi ľuďmi a týmito velikánmi 1'udských dejín, pracujúcemu 1'udu blízkymi a drahými. Súčasne sa od týchto hrdinov odvodzoval pôvod vládcov vtedajších čias a oni sa vydávali za ich legitímnych pokračovateľov a vodcov spoločnosti. Na hranici medzi náboženstvom a myslením vytvorili Gréci veľkú, novými spoločenskými zriadeniami vždy znovu omladzovanú postavu Prometea. V ňom po prvý raz personifikovali princíp bojovnosti v úsilí o pokrok 1'udstvs ešte v mýtickej podobe. Zároveň však vzali bohom. v postave Prometea nimbus všemohúcnosti tým, že pokladali 1'ud za legitímnych vládcov rozhodujúcich prírodných a duchovných síl, ktoré odňali bohom vzburou, odbojom a obeťou. Bohovia už nemohli odobrať ľuďom tieto sily, mohli im ich iba závidieť, preklínať ich a zosielať' zlo na tých, čo sa vymanili z ich moci. Mýtická postava Prometea a jeho osud sa v jednotlivých storočiach stvárňoval rozdielne. Dramatik Aischylos venoval legende o Prometeovi v 5. storočí pred n.l. trilógiu. Prometeus prikovaný na skalu na Kaukaze, kde mu orol denne - vytrhával pečeň z tela, zhovára sa s bohmi a zborom takto: "Schybil som rád a nemienim to zapierať. Chtiac ľuďom pomôcť, seba uvrhol som v strasť Už z týchto stručných slov môžeš pochopiť: odo mňa majú ľudia všetky umenia." Prometeus bol veľký hymnus 1'udského sebavedomia, priekopník ľudského pokroku. Jeho postava sa stala hlavnou črtou pokrokového ľudského myslenie a oporou aktívneho, obetavého počínania ľudí, ktorí vedia prijímať a znášať osobné utrpenie. Zodpovedné konanie v prospech spoločnosti bez ohľadu na ohrozenie vlastného osobného živote, ktoré proklamoval Perikles vo svojej reči na pamiatku padlých občanov štátu, našlo obrazné vyjadrenie v dramatickej postave Prometea. Vďaka Prometeovi ľudia mali oheň, umenie a vedu. Podľa tejto legendy platí jedno :"Toho kto za to trpí možno fyzicky zničiť, hodiť do rieky Tartaros, ale pre nich je nesmrteľný". Antická legenda o Prometeovi predstavuje určitý svetonázor: - dialektický vzťah jedinca a spoločnosti je nositeľom pokroku; - vzťah ľudí k bohom, t. j. obrazom ich odcudzenia sa poníma v hlbokom pochopení podstaty tohoto odcudzenia. Postava Prometea ostala v dejinách myslenia ako obraz vedy.
Grécky Prometeus a jeho bojovníci v staroveku, renesancii až po osvietenstvo a novoveký klasicizmus prispeli k vlastnému pochopeniu 1'udskej minulosti s prítomnosti a k boju proti náboženským okovám. Vychádzajúc z tejto minulosti položil Prometeus základ vedeckého poznania dejín minulosti, príjemnosti a budúcnosti~ základ vedeckého vedomého konania 1'udstva a otvoril človeku ovládajúcemu svoju spoločnosť', cestu k šťastnej budúcnosti. Postava legendárneho Prometea sa stala symbolom mocného neohrozeného bojovníka za záujmy ľudí. Každý, kto si symboly Prometea a jeho nasledovníkov v dejinách ľudstva osvojil, zamýšľa sa nad smerovaním našej spoločnosti, nad jednotlivými krokmi tých, ktorí by chceli viesť našu spoločnosť do temného stredoveku Často sme svedkami toho, ako sa nám najmä cez masmédia vnucujú názory, tendencie a praktiky, ktoré ľudstvo cestou vedy a praxe už dáme prekonalo. Takéto násilné vnucovanie prežitého nám neprospieva, a1e naopak zahmlieva pozitívne stránky nášho napredovania zviditeľňovania sa svetu. .
|