Preto vypracoval so svojím bratom pevný prekladateľský program, ktorý splni-li z časti oni a z časti ich žiaci, ale tí už aj mimo územia Veľkej Moravy. Dostál robí uzáver: najstaršie slovanské písmo, najstarší výber textov bol do značnej miery byzantský a pre jazyk bola byzantská gréčtina silným vzorom. Dokazuje to aj syntax a aj tvorenie slov.
To, že staroslovienske preklady majú vysokú umeleckú hodnotu, považuje za prácu Konštantína. Označuje ho ako umelecky jemne cítiaceho, ktorý mechanicky nekopíruje.
Dostál zdôrazňuje, že veľké kultúrne dielo solúnskych bratov – založenie slovanského písomníctva, vytvorenie slovanského písma i použitie starslovienčiny, malo v slovanskom prostredí svoj vlastný vývoj a svedčí o veľkej životnej sile písanej kultúre Slovanov.




Použitá literatúra

Ratkoš, P.: Veľkomoravské legendy a povesti. Bratislava, Tatran 1990, 162 s.