referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kristián
Sobota, 19. októbra 2019
Počiatky staroslovienskeho písomníctva
Dátum pridania: 08.01.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: api
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 466
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Počiatky staroslovienskeho písomníctva a Byzancia
(štúdia A. Dostála. Slavia roč. 38, č. 4, s. 597 - 606)


Autor sa v tejto štúdii zaoberá ovplyvnením staroslovienskeho písomníctva Byzanciou.
Práca sa začína informovaním o udalostiach z deviateho storočia, kedy veľkomoravskí Slovania dostali prvé vlastné písmo – hlaholiku, vytvorenú Konštantínom, ktorý prišiel na Veľkú Moravu so svojím bratom Metodom z Byzancie na žiadosť Rastislava. Postupne vznikali slovanské texty písané staroslovienčinou. Bola to nová situácia v kultúre Slova-nov, lebo sa zaradili medzi tie kultúrne národy, ktoré majú vlastné písomníctvo. Skutočnosť, že už pred touto misiou veľkomoravskí Slovania prijímali kresťanstvo a zriekli sa pohanstva, vieme zo Života Konštantína. Ďalej sme sa tiež dozvedeli, že už pred misiou Konštantína a Metoda pôsobili na Veľkej Morave iní kňazi, konkrétne z Ne-miec, Vlách a Grécka (čiže z Byzancie). Dostál sa opiera hlavne o túto informáciu. Skutoč-nosť, že títo kňazi boli aj z Byzancie pokladá za nielen možné, ale aj za nespochybniteľné, i keď Isačenko vyslovil na túto tému pochybnosti. Dostál ďalej rozvíja svoju teóriu, By-zancia bola na Veľkej Morave známa, svedčia o tom archeologické vykopávky. Pokladá za veľmi divné, neisté a pochybné, keby sa žiadny byzantský kňaz pri svojej misii nedostal na Veľkú Moravu. Ale nikde nemáme svedectvo, žeby tu uvádzal predtým niekto iný písmo tak ako Konštantín a Metod. Ani západná cirkev, ktorá mala tiež veľké zásluhy na prenika-ní kresťanstva na východ, nešírila vieru v nejakom slovanskom jazyku.
Autor však uznáva možnosť existencie niektorých slovanských textov v období pred príchodom solúnskych bratov, ale zdôrazňuje fakt, že skutočnú písanú literatúru, písmo a základy spisovného jazyka založili práve oni. Nepokladá za vierohodné, že byzantskí Slovania mali už skôr preklad biblických textov, čím sa niekedy vysvetľuje vysoká ume-lecká hodnota cyrilometodských prekladov. Ako dôkaz uvádza skutočnosť, že byzantskí Slovania (hlavne solúnski) boli do značnej miery bilingválni a bola im známa grécko-byzantská cirkevná, administratívna a vojenská terminológia. To, že ju poznali odvodzuje Dostál od faktu, že staroslovienske preklady obsahujú množstvo nepreložených termínov, pretože boli zaužívané, napr. skandalъ.
Ďalej uvažuje, prečo Konštantín siahol po vytvorení nového písma a prekladov. Dom-nieva sa, že poznal jednak silu a pôsobivosť kresťanských a odborných textov na vtedajšie-ho človeka.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.