Anotácia

Dokumenty publikované pod názvom Riešenie židovskej otázky na Slovensku (1939- 1945) 1.- 3. časť, vydalo Slovenské národné múzeum- Historické múzeum Oddelenie židovskej kultúry v edícii Judaica Slovaca v Bratislave v roku 1994. Zostavovateľom bol Prof. PhDr. Ladislav Hubenák DrSc, vedúci redaktor edície Prof PhDr. Pavol Mešťan.

Dokumentmi sa zostavovateľ snažil podať základný obraz o riešení židovskej otázky na Slovensku v rokoch 1939-1945, teda v čase trvania klérofašistického Slovenského štátu.

Texty dokumentov sú publikované podľa zásad pre vydávanie novodobých dokumentov: v pôvodnom, plnom, neskrátenom znení a s bibliografickými údajmi.
Dokumenty z prevažnej časti pochádzajú z archívnych fondov centrálnych úradov slovenského štátu a len v menšej miere z fondov okresných a župných úradov, i keď zostavovateľ robil heuristiku aj tohto materiálu. Usporiadanie dokumentov je chronologické podľa rokov a ešte presnejšie podľa dátumov ich vydania a uverejnenia.

Prehľadnosť je dosiahnutá rozčlenením dokumentov do troch častí- zväzkov:

1.časť- dokumenty z obdobia rokov 1938 do konca roku 1941 ( 1938- 7 dokumentov, 1939- 32, 1940- 43 a 1941- 62 dokumentov)
2.časť- dokumenty z roku 1942 ( je ich 108 a sú slovenskej proveniencie)
3.časť- dokumenty z rokov 1943- 1945 ( 1943- 28, 1944- 64, 1945- 1, 1946- 10, 1947- 1990- 1 dokument)

Dokumenty v prvej časti sú svedectvom prípravy na to, čo sa odohralo v roku 1942, keď už došlo k vyhosteniu Židov zo Slovenska. Ide hlavne o správy z dobovej tlače a prejavy významných politikov tohto obdobia. Mnoho dokumentov sa dotýka i nariadení vlády diskriminujúcich obyvateľstvo.

Dokumenty nepredstavujú komplexný obraz problematiky, pre jeho doplnenie je potrebné vziať do úvahy aj materiály zahraničnej proveniencie. V tomto smere sú dôležité najmä dokumenty uverejnené nemeckým ministrom zahraničných vecí.

V tretej časti sú publikované dokumenty, keď sa realizovala záverečná etapa tzv. riešenia židovskej otázky ľudáckou vládou na Slovensku. V závere tejto časti je zaradených aj 9 svedeckých výpovedí pred Národným súdom, ktoré sú osobným svedectvom prenasledovaných ľudí. Dokresľujú tak obraz ich trpenia, ponižovania a porušovania základných ľudských práv, ktorému boli občania- Židia vystavovaní počas Slovenského štátu, resp. v koncentračných táboroch.

Na rozdiel od predchádzajúcich častí je tu zaradených aj 13 dokumentov prevzatých z práce Slovenské národné povstanie- Nemci a Slovensko, ktoré pochádzajú z nemeckých archívov, a ktoré dokumentujú zasahovanie a nátlak nemeckých kruhov na riešenie židovskej otázky na Slovensku. Posledným dokumentom je vyhlásenie Slovenskej národnej rady a vlády Slovenskej republiky k deportáciam Židov zo Slovenska, vydané v Bratislave pred Vianocami v roku 1990.

Reč dokumentov však nevystihuje neľudskosť a antihumánnosť zásahov proti tisícom nevinných ľudí. Nemôže však priblížiť ani utrpenie, týranie v koncentračných táboroch a iné spôsoby proti ľudskosti, ktorým boli vystavení.

Ako v závere uvádza zostavovateľ, publikované dokumenty majú prispieť k ďalšiemu prehĺbeniu poznania tohto úseku našich národných a štátnych dejín.

Analýza dokumentov

Riešenie židovskej otázky bolo od nástupu ľudáckej vlády na Slovensku jedným z najfrekventovanejších problémov, ktorý zasahoval do všetkých oblastí klérofašistického režimu. Autonómny slovenský snem a ľudácka tlač sa stali legálnou tribúnou antisemitizmu. Oficiálna tlač podnecovala medzi prostým ľudom po stáročia zakorenený primitívny antisemitizmus a množili sa i priame útoky proti židovskému obyvateľstvu a ich majetku. Na týchto akciách sa najviac podieľali oddiely HG a FS- militantná organizácia nemeckej menšiny.

Prvé protižidovské represie prebehli už v novembri 1938, keď propaganda využívala verdikt viedenskej arbitráže na vyvolanie protižidovských reakcií.

Po 14. marci 1939 sa antisemitizmus stal jednou z hlavných súčastí vnútornej politiky ľudáckeho režimu. Pre 88 tisíc Židov žijúcich na Slovensku to znamenalo významný negatívny zvrat ukončený fyzickou likvidáciou.

Prvé protižidovské opatrenia pochádzajú z apríla 1939. Týkali sa vylúčenia Židov zo štatnej služby, obmedzeniu počtu židovských advokátov a lekárov a zmeny vojenskej služby na pracovnú. Po nich nasledoval celý rad vyhlášok, nariadení a zákonov, usilujúcich sa získať židovský kapitál a neskôr i majetok. Prebieha ariácia, ktorou sa postupne konfiškujú židovské podniky a odovzdávajú sa do správy iných ľudí. Vláda zablokovala židovské bankové kontá, čím získala peniaze a zároveň znemožnila Židom emigrovať.