Francúzska slavistika v druhej polovici 20. storočia

Vo Francúzsku nastal v povojnovom období pozoruhodný rozvoj záujmu o slovan-ské a východoeurópske národy. Táto skutočnosť sa prejavila v zameraní existujúcich stredísk slavistickej práce a zriadeným aj celkom nových inštitúcií. Mnohoodborovú štruktúru a aj ohľad na neslovanské krajiny východnej Európy si udržala Revue des études slaves (zanikla v roku 1969, ale v roku 1974 ju obnovili), i jej vydavateľ Institut d´études slaves, v roku 1976 premenovaný na Institut national d´études slaves, ktorý naďalej koordinuje poznávanie slovanského sveta v rôznych disciplínach. V École pratique des hautes études sa slavistika vyučovala hneď po vojne v oddelení historických a filologických vied, podobne aj v Institut national des langues et civillisations orien-tales, kde popri výuke jednotlivých jazykov vznikla nová katedra geografie histórie a civilizácie východnej Európy. Katedra slovanských jazykov a literatúr vznikla aj na univerzite v Bordeaux. Katedra dejín slovanských krajín na Sorbone nadviazala na dedičstvo L. Eisenmanna. Vcelku je pritom zjavná vzrastajúca úloha nefilologických vied, hlavne historiografie. Novozaložená inštitúcia Centry national de la Recherche scientifique pracuje od roku 1968 na slavistických témach prevažne v oddelení biblio-grafickej dokumentácie a súčasne buduje dokumentáciu o strednej a juhovýchodnej Európy.
V otázke, či existuje Slovanstvo ako zvláštny celok, ktorý môže byť ako celok ve-decky poznávaný, sa zostáva prevažne pri všeobecnom vymedzení. Ojedinelé pokusy nájsť výraznejšiu odpoveď neprekonávajú tradičné rozpory.