Prvá etapa Konferencie začala 3.-7. júla 1973 vo fínskom hlavnom meste - Helsinky. Na rokovaniach v tejto prvej etape sa zúčastnili ministri zahraničných vecí 35 štátov. V týchto dňoch predložili socialistické krajiny dôkladne fundované návrhy dokumentov ku všetkým bodom poriadku rokovania konferencie. ZSSR predložil návrh - Všeobecnej deklarácie o základoch európskej bezpečnosti a zásadách vzťahov európskych štátov. ZSSR tu doporučil hlavné zásady, na ktorých by mala spočívať bezpečnosť Európy, a navrhol, aby sa dohodli niektoré konkrétne opatrenia za bezpečnosť. Pokojne môžeme vyvodiť záver, že úlohou konferencie nebolo proklamovať len spoločne dohodnuté zásady európskej bezpečnosti, ale aby tieto zásady boli uplatňované voči konkrétnym politickým realitám v Európe.

Okrem ZSSR aj viaceré ďalšie krajiny predložili svoje návrhy podobné sovietskemu.

NDR a Maďarsko predložili návrh dokumentu - Spoločné prehlásenie o rozvoji spolupráce v hospodárstve, obchode, vede a technike a tiež v oblasti ochrany životného prostredia. V tomto návrhu sa zdôrazňovalo, že rozvoj takejto spolupráce bude prispievať k upevňovaniu mieru a bezpečnosti v Európe, bude priaznivo pôsobiť na vzájomné politické vzťahy medzi účastníckymi štátmi a prispievať k vytváraniu stále priaznivejších podmienok pre hospodársky a spoločenský pokrok ako európskych, tak i iných národov vrátane rozvojových krajín a oblastí.

Delegácia Bulharska a Poľska predložila na konferencii návrh dokumentov – Hlavné smery rozvoja kultúrnej spolupráce, kontaktov a výmeny informácií. Boli v ňom vyjadrené ciele spolupráce – prispievať k upevneniu mieru v Európe a na celom svete, ako aj k vzájomnému duchovnému obohacovaniu národov a k zdokonaľovaniu ľudskej osobnosti.

Československá delegácia predložila návrh na zriadenie poradného výboru pre otázky bezpečnosti a spolupráce v Európe.

Juhoslávia navrhla Deklaráciu zásad upravujúcich vzťahy medzi účastníckymi štátmi.

Svoje návrhy v prvej etape predložili ešte aj Francúzsko, NSR, Veľká Británia, Taliansko, Kanada, Turecko, Grécko a San Marino.

V prvej etape sa však prejavili medzi účastníckymi štátmi aj podstatné názorové rozdiely.