Európska románska a gotická kultúra

Románska (11-13 st.) – Kvôli opakujúcim sa drobným vojnám život v opevnených hradbách. Pre záhrady nebolo dosť miesta , prednosť mali úžitkové rastliny. Z kvetín
obľúbené ruže, ľalie, fialky, konvalinky.

Kláštorné záhrady – štvorcové alebo obdĺžníkové nádvorie s centrálnou fontánou riešené ako peristil – rajský dvor. Budovali sady, vinice, úžitkové záhrady.
Mestské záhrady – pravidelne členené – mechanicky. Kamenné fontány, besiedky porastené ružami oplotené nízkymi ozdobnými plôtikmi.

Renesančné záhrady

Renesancia –Odklon od cirkvi, znovuzrodenie antiky (Gréckeho a Rímskeho). Stredobodom záujmu je človek a jeho potreby. Vzniká nová feudálna trieda, ktorá opúšťa tesné hrady a stavia pohodlné sídla zámky a paláce záhrada je nevyhnutná súčasť obydlia.

Vznik v Taliansku (15st.), ktoré bolo najmenej ovplyvnené gotikou.

Architektúra – vyznačuje sa ľahkosťou, prehľadnosťou, rytmické usporiadanie jednotlivých článkov. Tvary predovšetkým priamky a geometrické oblúky, poňaté
matematikou a geometriou. Záhrady navrhovali architekti súčasne s budovou a jej výzdobou.

Arkádový dvor obdĺžnikový alebo štorcový, je charakteristickým znakom. Arkádové chodby prebiehajúce dookola vo všetkých poschodiach umožňovali spojenie medzi krídlami. Ak jedno krídlo chýbalo, bolo nahradené len arkádou. Starostlivo profilované rímsy, stĺpy a pilastry (ozdobný stĺp vyčnievajúci z muriva). Štuka namiesto malieb.

Renesančná záhrada – Pred budovou rovinný parter. Záhrada spojená múrmi, terasami, schodišťami s balustrádou, dopĺňali plastiky altánky. Trávnik dopĺňal jednoduchý geometrický ornament, najčastejšie zo strihaného živého plota z buxusu a kvetín. Obľúbené strihané a tvarované dreviny. Krása v jednoduchosti, prehľadnosti a kontraste materiálu a geometrických línií.

-Gloriet – otvorený kruhový pavilónik, najčastejšie kupola na stĺpoch na miestach s krásnym výhľadom

Belvedér- letohrádok kráľovnej Anny v Prahe súčasť kráľovskej záhrady

Flámsky a holandský štýl – koncom 16. storočia. Menšie farebné kvetinové záhony, preklenuté drevené arkády s popínavými drevinami.

Barokové záhrady

Vznik v Taliansku, v druhej polovici 16. storočia. Demonštrácia moci a spoločenského postavenia šľachty. Vyvíjali sa dva smery baroka:

1,Taliansky – radikálny a dynamický (aj v Bavorsku)
2, Francúzky - striedmejší, klasickejší (Nemecko, Anglicko)

Pre baroko je charakteristická snaha po modelácii celej situácie. Všetko sa musí dostať do pohybu a do dramatického napätia. Tvary kombináciou kriviek a často prebujnených a neviazaných. Dynamiku a plastickosť zdôrazňuje kontrast farieb, svetla a tieňa.

Čestný dvor - pôdorys zámku s chýbajúcim štvrtým krídlom nahradené ozdobnou mrežou, honosným múrom, balustrádou, opticky naviazal na vonkajší priestor.
Sala terrena – bezprostredné spojenie zámku so záhradou. Bohato zdobená sieň otvorená do záhrady arkádou. Niekedy nahradená mohutným schodiskom.
Jazdiarne, koniarne, loptárne, belvedery (belvedere – krásna vyhliadka), divadlá.

Barokové záhrady – reprezentačný priestor dotvárajúci hlavnú stavbu ktorému sa architektonicky podriaďoval. Obrazec pôdorysu tvorí viac osí. Obľúbené rozličné doplnky, umelé jaskyne (gotty), umelé zrúcaniny, klietky pre okrasné vtáctvo.

Osovosť – mnohostranné spojenia, jednotlivé časti sa nedali samostatne oddeliť od celku.
Parter – pred hlavnou budovou bohato zdobený kvetinami alebo nízko tvarovanou zeleňou.
Bordérie – pestré ornamenty kriviek z prísne strihaných vždy zelených drevín. Pripomínajú pestrú výšivku na koberci.
Boskety – Oddelené časti záhrad živými stenami a v nich samostatné úpravy bludištia, rozáriá.
Záhrada v Buchloviciach, Valdštejská záhrada v Prahe

Architekt Maximilián Kaňka – najznámejší tvorca barokových záhrad

Úpadok – Umelé skalné steny, maľba vzdialenej krajiny na stenách

Obdobie rokoka – nezmenilo základnú koncepciu barokovej záhrady, rokoko bolo len slohom interiéru. Zjemnil a uvoľnil ornament kvetinovej výzdoby paretrov.