Nílska a maloázijská kultúrna oblasť – povodie Nílu, Tigrisu, Eufratu.
Prvá zmienka o záhradnom umení asi z obdobia 4000 rokov pred naším letopočtom.
- Spoločný znak: pravidelný pôdorys a ohraničené múrmi. Cesty, vodné priekopy a záhony so vždyzelených rastlín členili záhradu na menšie geometrické obrazce. Uprostred záhrady pravidelný bazén, niekedy doplnený fontánou. U zámožných majiteľov dosahoval takých rozmerov, že umožňoval „prechádzky“ plachetnicou. Tienisté stromoradia. Z drevín sa vysadzovali palmy, vavríny, figovníky, akácie, platany, Cédre, granátovníky. Záhradné pavilóny, altánmi, arkádami, terasami so schodišťami, plastikami, rastliny v nádobách.
Vysuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone – terasy na spôsob pyramíd.
Paradýza – perzské lovecké parky
Európske a antické záhrady
Grécke záhrady: pravidelné záhrady podľa Perzského vzoru. Za vlády Alexandra Veľkého.
Peristil - záhradný dvor, zdobený kvetinami i drevinami a uprostred studňa- nádrž na vodu. Dvor obklopovali arkádové chodby, z ktorých sa vchádzalo do jednotlivých izieb. Okolo ciest vysadené stromoradia.
Rímske záhrady – upravovali mestské aj verejné priestranstvá.
Mestské domáce záhrady – Dom mal dva dvory štvorcového - obdĺžnikového tvaru.
1,Átrium – predný menší jednoduchšie zariadený. Stred tvoril bazén (impluvium), vyložený farebnou mozaikou, plastikami mobilnou zeleňou.
2,Peristil – vlastný dvor väčších rozmerov ako okrasná záhrada. Ohraničovalo ho stĺporadie. Stred priechodný, dva okraje kvetiny nižšie dreviny aj v nádobách. Vyzdobené plastikami, fontánami. Úžitková záhrada za domom, menšie dom mali len átrium.
Soláriá – záhrady založené na streche budov. Sídla veľmožov z troch častí.
1,Villa urbana – vlastné sídlo majiteľa
2,Villa rustica – pre služobníctvo.
3,Villa fructaria – sýpky, pivnice
Ambulation – Okrasná záhrada na posedenie a prechádzky cesta viedla širokým schodišťom z terasy.
Gestation – široká cesta na prejazd vedie z ambulationu. Stromoradia pri aquaduktoch (vodovodoch).
Byzantská a islamská kultúra
Byzantská ríša Východorímska (476n.l.), hlavným mestom Konštantopolis. Záhrady pravidelný geometrický pôdorys s rozmanitými vodnými efektmi.
Islamská ríša – Architektúra bohatá na štukové ornamenty a maľby. Ornamenty, geometrické a štylizované rastlinné motívy. Voda ako symbol života – rozmanité bazény, kanály, fontány, chrliče, kaskády
Alhambra – kalifov zámok v Granade v Španielsku(13-14 storočie). Zachované Leví dvor, Záhradný dvor Patio da Daraxa, neďaleký objekt Generalife.
Európska románska a gotická kultúra
Románska (11-13 st.) – Kvôli opakujúcim sa drobným vojnám život v opevnených hradbách. Pre záhrady nebolo dosť miesta , prednosť mali úžitkové rastliny. Z kvetín
obľúbené ruže, ľalie, fialky, konvalinky.
Kláštorné záhrady – štvorcové alebo obdĺžníkové nádvorie s centrálnou fontánou riešené ako peristil – rajský dvor. Budovali sady, vinice, úžitkové záhrady.
Mestské záhrady – pravidelne členené – mechanicky. Kamenné fontány, besiedky porastené ružami oplotené nízkymi ozdobnými plôtikmi.
Renesančné záhradyRenesancia –Odklon od cirkvi, znovuzrodenie antiky (Gréckeho a Rímskeho). Stredobodom záujmu je človek a jeho potreby. Vzniká nová feudálna trieda, ktorá opúšťa tesné hrady a stavia pohodlné sídla zámky a paláce záhrada je nevyhnutná súčasť obydlia.
Vznik v Taliansku (15st.), ktoré bolo najmenej ovplyvnené gotikou.
Architektúra – vyznačuje sa ľahkosťou, prehľadnosťou, rytmické usporiadanie jednotlivých článkov. Tvary predovšetkým priamky a geometrické oblúky, poňaté
matematikou a geometriou. Záhrady navrhovali architekti súčasne s budovou a jej výzdobou.
Arkádový dvor obdĺžnikový alebo štorcový, je charakteristickým znakom. Arkádové chodby prebiehajúce dookola vo všetkých poschodiach umožňovali spojenie medzi krídlami. Ak jedno krídlo chýbalo, bolo nahradené len arkádou. Starostlivo profilované rímsy, stĺpy a pilastry (ozdobný stĺp vyčnievajúci z muriva). Štuka namiesto malieb.
Renesančná záhrada – Pred budovou rovinný parter. Záhrada spojená múrmi, terasami, schodišťami s balustrádou, dopĺňali plastiky altánky. Trávnik dopĺňal jednoduchý geometrický ornament, najčastejšie zo strihaného živého plota z buxusu a kvetín. Obľúbené strihané a tvarované dreviny. Krása v jednoduchosti, prehľadnosti a kontraste materiálu a geometrických línií.
-Gloriet – otvorený kruhový pavilónik, najčastejšie kupola na stĺpoch na miestach s krásnym výhľadom
Belvedér- letohrádok kráľovnej Anny v Prahe súčasť kráľovskej záhrady
Flámsky a holandský štýl – koncom 16. storočia. Menšie farebné kvetinové záhony, preklenuté drevené arkády s popínavými drevinami.
Barokové záhradyVznik v Taliansku, v druhej polovici 16. storočia. Demonštrácia moci a spoločenského postavenia šľachty. Vyvíjali sa dva smery baroka:
1,Taliansky – radikálny a dynamický (aj v Bavorsku)
2, Francúzky - striedmejší, klasickejší (Nemecko, Anglicko)
Pre baroko je charakteristická snaha po modelácii celej situácie. Všetko sa musí dostať do pohybu a do dramatického napätia. Tvary kombináciou kriviek a často prebujnených a neviazaných. Dynamiku a plastickosť zdôrazňuje kontrast farieb, svetla a tieňa.
Čestný dvor - pôdorys zámku s chýbajúcim štvrtým krídlom nahradené ozdobnou mrežou, honosným múrom, balustrádou, opticky naviazal na vonkajší priestor.
Sala terrena – bezprostredné spojenie zámku so záhradou. Bohato zdobená sieň otvorená do záhrady arkádou. Niekedy nahradená mohutným schodiskom.
Jazdiarne, koniarne, loptárne, belvedery (belvedere – krásna vyhliadka), divadlá.
Barokové záhrady – reprezentačný priestor dotvárajúci hlavnú stavbu ktorému sa architektonicky podriaďoval. Obrazec pôdorysu tvorí viac osí. Obľúbené rozličné doplnky, umelé jaskyne (gotty), umelé zrúcaniny, klietky pre okrasné vtáctvo.
Osovosť – mnohostranné spojenia, jednotlivé časti sa nedali samostatne oddeliť od celku.
Parter – pred hlavnou budovou bohato zdobený kvetinami alebo nízko tvarovanou zeleňou.
Bordérie – pestré ornamenty kriviek z prísne strihaných vždy zelených drevín. Pripomínajú pestrú výšivku na koberci.
Boskety – Oddelené časti záhrad živými stenami a v nich samostatné úpravy bludištia, rozáriá.
Záhrada v Buchloviciach, Valdštejská záhrada v Prahe
Architekt Maximilián Kaňka – najznámejší tvorca barokových záhrad
Úpadok – Umelé skalné steny, maľba vzdialenej krajiny na stenách
Obdobie rokoka – nezmenilo základnú koncepciu barokovej záhrady, rokoko bolo len slohom interiéru. Zjemnil a uvoľnil ornament kvetinovej výzdoby paretrov.
Talianske záhradyV záhrade dominovala budova ako hlavný architektonický prvok. Prevaha nerovného svahovitého terénu sa vyrovnával terasami so schodišťami ohraničenými balustrádami. Budova na najvyššom mieste, v najvrchnejšej časti pavilón, gloriet. Pred budovou predsunutá monumentálna terasa a na nej bohatý parter s ornamentálnou výzdobou, doplnenou bazénom a plastikami. Z domu a terasy výhľad do kraja a na zaujímavé umelecké výtvory. Hojne používané fontány, ale aj kaskády rozličné vodné hračky ako vodný organ. Z rastlín obľúbené stĺpovité cyprušteky a pínie.
Villa di castello, Villa Medici , Villa Lante, Villa Albani
Vrtbovská bohato zdobená plastikami – Matyáš Brauna
Francúzke záhradyPod vplyvom silnej renesancie tradície baroko vo Francúzku pokojnejšie formy
André de Nôtre – vyštudoval architektúru a najskôr činný ako stavebný architekt neskôr sa špecializoval na záhradnú arch. Realizoval Vaxur le Vicomte, kráľovské sídlo
Versailles: najmohutnejší objekt arch. prírody všetkých čias. Dojem neobmedzenej rozlohy a mohutná perspektíva. Aleje dlhé až niekoľko kilometrov sa lúčovite
rozbiehali a končili výhľadmi do krajiny a spätne na zámok alebo rozličné stavby. Rozľahlé partery sa striedali s bosketmi. Mohutné fontány, vodomety a sochy
vynikali pred pozadím zelených živých stien. Prechádzky po parku v kočiaroch.
Zámocké parky v Ledniciach v Dobŕíší, Tróji, Betliar na Slovensku
Anglický prírodne krajinársky parkKvôli častým hmlám nemohla vyniknúť perspektíva a priestorový účinok rozľahlej prísne tvarovanej kompozície. Pre Anglicko charakteristické striedanie trávnatých pastvín s lesíkmi a so skupinami solitérmi strov. Liberálna revolúcia oslabila šľachtu. Veľký záujem o prírodné vedy. Prejavoval sa aj vplyv osvietenstva a krajinárskeho maliarstva.
William kent – krajinársky maliar. Jeho diela trpeli nedostatkami z neznalosti biologických požiadaviek rastlín.
Lancelot Brown - drobné romantické stavby nahradené rozličnými pamätníkmi. Záhrada koncipovaná v štýle romanticko – sentimentálnom.
John Repot - základné dielo „Poznámky k teórii a praxi krajinárskeho záhradníctva“. Zdôrazňoval malebnosť , nepravidelný terén, trávnikové plochy vyvažovali porasty stromov. Cesty sa vinuli v miernych zákrutách alebo chýbali vôbec. Voda v podobe prírodných tokov, jazierka, rybníky. Hranice parkov sa maskovali. Oplotenie nahradzované priekopami. Vznikol pôsobivý typ kultivovanej krajiny slúžiacej obytným, rekreačným a hospodárskym účelom.
Rozvoj kúpeľných a verejných parkov
Park v Topoľčiankach, Mlyňanoch , Bojniciach
Václav Skalník – koncepcia Marianských Lázní
Vývoj stavebnej arch. od druhej polovice 18. storočia.
Klasicizmus- Prísna symetria, pokoj, jednoduchosť, stĺpy, trojuholníkové štíty a zdôraznenie účelu
Empír- emprire- cisárstvo cisársky sloh za Napoleona 1
Romantizmus – prednosť citovej stránke človeka, oživenie Gotiky (neogotika)
historizmus – druhá polovica 19. stor.
elektizmus – bezzásadový výber – použitie najrozličnejších foriem na jednom objekte.
secesia – secesio- rozchod mladšej generácie umelcov so staršou
racionalizmus – geometrické telesá
kubizmus – prvoradý je tvar
expresionizmus – voľne modelované dielo
