storočia, ovplyvnený populárnou kultúrou a komerčným umením, inšpirujúci sa veľkomestskou kultúrou a jej vizuálnymi prejavmi (fotografia, film, reklama, masmédiá, komiksy). Popart sa šíril okolo polovice 50. rokov nezávisle z dvoch umeleckých centier – Londýna a New Yorku. Nadviazal na myšlienky dadaizmu. Hnutie je späté predovšetkým s americkým výtvarníkom Andym Warholom, ktorého rodina pochádza zo Slovenska. Medzi jeho dielami nájdeme opakujúce sa rady vyobrazení produktov a osobností, napr. plechovky Campbelovej polievky, fľaše CocaColy, Marylin Monroe a Elvisa Presleyho realizovaných technikou sieťotlače. K ďalším predstaviteľom patria J. Johns, C. Oldenburg, T. Wesselman.

Opart
Optické umenie. Výtvarný smer z konca 50. rokov 20. storočia vychádzajúci z niektorých princípov modernej optiky, využívajúci permutácie a transformácie geometrických obrazcov, rastre, vzájomné prekrývanie lineárnych a plošných konfigurácií na dosiahnutie optických efektov, ilúzie pohybu na ploche obrazu. Opart je jedna z podôb pvojnovej geometrickej abstrakcie založená na výtvarnej manipulácii s plochou, líniou, farbou a svetlom. Ovplyvnil kinetické umenie a približne do počiatku 80. rokov aj takzvané počítačové umenie. Predstavitelia: V. Vasarely, G. Rickey, F. Stella, M. Dobeš.

Kinetické umenie
Je to smer v umení druhej polovice 20. storočia využívajúci pri tvorbe objektov reálny pohyb. Objekty sa uvádzajú do pohybu skrytým mechanizmom (elektromotor) alebo pôsobením vonkajších faktorov (prúd vzduchu, tlak vody, dotyk ruky). Kinetickému umeniu sa venovala parížska skupina GRAV, düsseldorfská skupina Zero, ako aj výrazné umelecké individuality V. Vasarely, N. Schöffer, G. Kosice. V. 60. rokoch sa v kinetickom umení objavila línia, v ktorej umelci pracovalia s pohybom farebného svetla. Diela, v ktorých sa využíva premietanie svetla, svetelný odraz alebo svetelná polarizácia bývajú zahrnuté pod užší pojem svetelno-kinetické umenie (N. Schöffer, M. Dobeš).

Akčné umenie
Akčné umenie je súhrnný termín pre rôzne formy intermediálneho umenia, v ktorom sa kladie dôraz na živé predvádzanie deja a priamy kontakts divákom vrátane možnosti jeho bezprostrednej spolupráce. Predchodcom akčného umenia boli futuristické vystúpenia, dadistické akcie a činnosť Bauhausu. V 70. Rokoch sa priraďuje happening a performancia. (u nás Stano Filko, Alex Mlynarčík, Július Koller a iný).

Concept art – konceptuálne umenie
Toto umenie vzniklo v 2. polovici 60. rokov. Je to umenie ktoré nevytvára hmotné umelecké diela, ale sústreďuje sa na reprezentáciu myšlienky a umelcovho myšlienkového procesu (namiesto artefaktu písaný text, štruktúra čísel, nákres, mapa).