Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
História výtvarného umenia
Dátum pridania: | 12.01.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | DeeJay | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 599 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 19.2 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 32m 0s |
Pomalé čítanie: | 48m 0s |
Drieky stĺpov, spravidla na antickej pätke a plinte (podnožná doska) bývajú kanelované kanelúry sú v dolnej tretine vyplnené palicami. Korintská hlavica (podľa povesti vymyslená korintským sochárom Kallimachom), sa vy víjala od jednoduchého k veľmi zložitému tvaru dekoratívne pretvárajúcemu listy bodliakovitého akantu. Trámovie sa podobá iónskemu, len je dekoratívne bohatšie. Rímsa s konzolami býva niekedy podložená zuborezom. Rímska architektúra spojila iónsku a korintskú hlavicu do hlavice kompozitnej, v ktorej nad dvoma radmi akantov vyrastajú iónske volúty, podopierajúce diagonálne vybočené rohy abakusu. Najznámejšia stavba Korintského slohu je Lysikratov pomník v Aténach.
Antické sochárstvo a maliarstvo
Východisko k nemu tvorí antropocentrizmus. V sochárstve i maliarstve, na rozdiel od ostatných oblastí gréckej tvorivosti sa ideál človeka zhmotňuje najzreteľnejšie. Sochy postupne ožívajú z egyptskej strnulosti, tzv. krásny sloh a anatomickú dokonalosť obdivujeme dodnes. Z výrazu tvárí sa značí hnev i radosť zo života. Bohovia, mladí atléti, krásne postavy žien dokazujú zmysel pre harmóniu a majstrovstvo gréckych sochárov. Predstavitelia sochárstva toho obdobia boli napríklad Feidias (Diova socha, Athéna v Parthenone), Myrón (Diskobolos), Polykleitos (Doryforos a Diadúmenos), Praxiteles (Afrodita, Odpočívajúci Satyr), väčšina rímskych sochárov čerpá z Praxitela. Maliarstvo nemalo možnosť pretrvať v toľkých výborných kópiách Rimanov ako sochárstvo. Okrem jedinečného nálezu vykopávok v Pompejách sa zachovalo iba niekoľko vzácnych nástenných malieb a mozaík. Významná je maľba na vázach, jej námetom boli výjavy zo života bohov, národné dejiny, Homérove eposy.
Stredoveké umenie
Konvenčne sa takto označuje európske umenie obdobia medzi sťahovaním národov a renesanciou (5.-6. storočie až 1. tretina 16. storočia). Epocha stredoveku zahŕňa niekoľko období vývoja umenia: obdobie ranného stredoveku (umenie predrománske-predkarolínske, karolínske, otonské), vrcholného stredoveku (románske a gotické) a neskorého stredoveku (neskorogotické umenie). Pod pojem stredoveké umenie býva tiež zaraďované byzantské umenie a umenie východných Slovanov. Stredoveké umenie úzko súvisí s etablovaním a rozšírením kresťanstva na európskom kontinente. Jeho veľká časť je venovaná sakrálnej tvorbe (chrámy), ale tá má svoj pendant I v dielach svetského charakteru (hrady, opevnenia, mestské budovy).
Byzantská architektúra
Je to umenie východorímskej ríše s hlavným strediskom v Carihrade.