V nemeckom cisárstve sa popri trojloďových bazilikách s loďami nerovnakej výšky objavujú chrámy s loďami rovnakej výšky – halové kostoly. Dôležitým prvkom gotickej architektúry sa stáva svetlo. Farebné vitráže umožňujú prežiarenie chrámového priestoru. Exteriér i interiér má bohatú sochársku výzdobu. Ľudská postava sa esovito prehýba, telo nadobúda čoraz realistickejšiu podobu. Tvár prechádza od schematizmu k individualizmu. Najznámejšie stavby: opátstvo Saint Denis a katedrála Notre Dame v Paríži, katedrála v Chartres, v Strassbourghu, v Salisbury, v Gloucestri, v Naumburgu.

Gotická architektúra na Slovensku
Na naše územie preniká gotika až v 1. polovici 13. storočia. Najstarší gotický kostol postavili v roku 1244 v Kaplnnej pri Trnave. Neskôr jednoloďové kostolíky stavali na celom území Slovenska františkáni a dominikáni. Trojloďové kostolíky bazilikového typu s umeleckou výzdobou boli zriedkavejšie (Dóm svätého Martina v Bratislave). Najmohutnejšou goticku stavbou na Slovensku je Dóm svätej Alžbety v Košiciach (1400 – 1440). Medzi svetské stavby obdobia gotiky patria napríklad zámky a hrady (Zvolenský zámok, Spišský hrad, Trenčiansky hrad, Oravský zámok).

Umenie novoveku
Pojem novovek sa vyznačuje výraznou ambivalentnosťou. Jeho počiatok býva rôznymi historickými školami datovaný odlišne. Najčastejšie sa vymedzuje ako epocha dejín ľudstva prichádzajúca po stredoveku (čo nieje v jednotlivých častiach Európy zhodné) a nasledovaná najnovšími dejinami (čiže od roku 1500 – 1640 až po 19. storočie). Najvýznamnejšími slohmi tohto obdobia sú renesancia vyúsťujúca do manierizmu, barok, nazývaný tiež jezuitský sloh, rokoko s jeho záľubou v hravosti a dekoratívnosti, ktoré neskôr ustupujú kalsicizmu. Klasicizmus nadväzujúci na čistotu antických a renesančných foriem prechádza v období Napoleona I. do slohu nazývaného empír.

Renesancia
V renesancii sa meradlom všetkých vecí stáva človek. Spočiatku bola renesancia hnutím, ktoré sa usilovalo o znovuzrodenie antiky, respektíve o návrat k antickej dokonalosti, ale čoskoro dospelo k novému umeleckému výrazu cestou racionálneho spôsobu tvorby (teória perspektívy, náuka o proporciách, optika, anatómia, mechanika) a štúdiom skutočnosti. Prvým renesančným umelcom bol Giotto Bondone (okolo roku 1300 – tzv. trecento), ktorý skoncoval so stredovekou plošnosťou a strnulou dekoratívnosťou priestoru v obraze a nahradil ju plastickosťou postáv a perspektívou. Renesancia v architektúre začína stavbou Florentského dómu (architekt Filippo Brunelleschi, 1420 – quattrocento).