Renesančnú stavbu charakterizuje vyváženosť a uzavretosť, jasná skladba, prehľadnosť členenia a používanie antických článkov. Vrcholným obdobím renesancie je ciquecento (15. storočie), keď sa objavuje najviac všestranných umeleckých osobností. Maliari: Pierro della Francesca, Masaccio, Botticelli, Verrocchio, Leonardo da Vinci, Tizian, Raffael, sochári: Ghiberti, Donatello, Luca della Robbia, Michelangelo Buonarotti. Mimo Talianska sú navýraznejšími renesančnými umelcami Albrecht Dürer a Hieronymus Bosch. Koniec 16. storočia je súmrakom renesancie. Zvláštnou bodkou za týmto slohovým obdobím sa stáva manierizmus, ktorý mal tiež svojich významných predstaviteľov: Cellini, Tintoretto, Parmigianino, El Greco, Arcimboldo.

Barok
Barok bol umelecký smer 17. a 18. Storočia. Názov, pôvodne posmešný, vyčitujúci nepravidelnosť (z portugalského označenia nepravidelnej perly) a bizarnosť tohto umenia, stal sa označením pre umenie medzi manierizmom 16. storočia a klasicizmom na sklonku 18. storočia. Barokové umenie sa spája s protireformáciou, ktorej myšlienky - o krátkosti života a jeho neistotách, tragike smrti, slobodnej
voľbe – našli vyjadrenie vo výtvarných formách barokového štýlu. K jeho základným znakom patrí úsilie o vyjadrenie pohybu a krejného vzrušenia. V architektúre to znamená prekonanie renesančnej statickosti dynamikou tvarov. Vzorom sa stáva umenie Svätého mesta – Ríma a prototypom Chrám svätého Petra. Na jeho dostavbe sa podieľali najlepší architekti doby (Gian Lorenzo Bernini). Ďalším vzorom sa stal rímsky kostol San Carlo alle Quattro Fontane. Architekt Francesco Borromini vytvoril na malom priestore ilúziu veľkoleposti zvlnením priečelia, výklenkami, členením okien a štyrmi fontánami. Rímsky chrám Il Gesú sa uplatňoval ako inšpiračný vzor najmä v nemeckých krajinách a v strednej Európe. Stavali sa podľa neho jezuitské kostoly aj u nás, napríklad Kostol svetej Trojice v Bratislave. Na pamiatky barokovej architektúry je však na Slovensku bohatá najmä Trnava.
V maliarstve sa prebudenosť efektov (Rubens) odráža I v nebývalých rozmeroch plátien. Umenie veľkého psychologického majstrovstva dosiahlo svoj vrchol v tvorbe Rembranta van Rijna, presláveného šerosvitom svojich pláten. Baroková maľba, určená na monumentálnu výzdobu stien, je plná iluzionistických efektov (A. Pozzo,
G. B. Tiepolo). Mäkký Leonardov šerosvit vystriedali prudké svetelné a farebné kontrasty. Extatickosť a dramatickosť obrazovej kompozície (Caravaggio) nachádza odraz I v sochárstve (G. L.