Bernini).

Barok na Slovensku
Barok preniká na slovensko najmä po založení univerzity v Trnave jezuitmi v roku 1635. Tvorcami barokového umenia sú často cudzinci, silný je I vplyv Viedne. Vznikajú najmä sakrálne stavby. K najcennejším patria diela viedenského staviteľa A. Pilgrama – kostol alžbetínok v Bratislave a premonštránsky kláštor s kostolom v Jasove. Mnoho pamiatok barokovej architektúry sa nachádza v Trnave: Kostol sv Jána Krstiteľa, objeky bývalej teologickej a filozofickej fakulty, kostol a kláštor najsvätejšej Trojice, Kostol sv. Anny. V svetskej architektúre zanechal barok stopy na šľachtických sídlach, kaštieľoch I obytných domoch (Grassalkovichov, Esterházyho, Pálfyho ako aj Primaciálny palác v Bratislave). V sochárstve vyniká dielo Rakúšana G. R. Donnera, ktorý je viac ako desaťročie pracoval na výzdobe bratislavského dómu. Jeho socha sv. Martina patrí ku skvostom stredoeurópskeho sochárstva. Slovenskí maliari sa preslávili najmä v cudzine. Jakub Bogdan sa uplatnil ako maliar zátiší v Londýne, maliarom európskeho formátu je pezinský rodák Ján Kupecký, ktorý sa preslávil portrétmi prísôušníkov najvyšších vrstiev I portrétov rodinných príslušníkov a autoportrétov s prepracovanou psychológiou výrazu.

Rokoko
Rokoko je slohvý stupeň v neskorom období baroka, pomenovaný podľa príznačného ornamentálneho motívu – rocaille (mušľa). Charakterizuje ho hravosť, ornamentika, frivolná elegancia, luxus, zdôrazňovanie erotických motívov, galantnosť a všestranná uvoľnenosť, objavujú sa dekoratívne prvky ovplyvnené čínskym umením – chinoserie. Rozšírilo sa najmä vo Francúzsku, kde bolo slohom ľudovíta XV. (1715-1774), ale rýchle sa šíri prakticky po celej Európe. V architektúre sa prajavuje nakopením hmoty a prvkov a intímnosťou a galantnosťou interiéru (napr. Kráľovský palác v Madride). Sochársky sa realizuje najmä v drobnej plastike, štuke na jemnom porceláne (Meissen). V maliarstve prevládajuú pastorálne témy, galantné výjavy, slávnosti v záhradách, hudobné a divadelné motívy. Predstavitelia tejto doby su napríklad, J. A. Watteau, F. Boucher, J. H. Fragonard.

Klasicizmus
Klasicizmus je umelecký smer, ktorý vznikol v 17. storočí, uplatnil sa v Taliansku a vo Francúzsku, v duhej polovici 18. storočia ovládol celú Európu (klasicizmus Ľudovíta XVI. a empír), zvlášť dlho bol obľúbený v Rusku. Bol spätý so šľachtou, strediskami umenia boli kráľovské dvory, salóny šľachticov a kráľovské akadémie vied a umení. Klasicizmus súvisel s racionalizmom novým filozofickým videním sveta, ktoré podnietilo slobodné myslenie a rozvoj vied.