Rozvíja sa krajinomaľba, historická maľba, ožíva sakrálna tvorba, rôzna figurálna tvorba nšpirovaná ľudovou poéziu, drámou, hudbou ale I politickým dianím (Delakroix, Goya, Turner, Mánes).
Protikladom romantických vášní je realizmus, ktorý, podľa G. Planchea, nie je výsledkom imaginácie, ale obmedzuje sa na čo najpodrobnejšie a najdôkladnejšie pozorovanie skutočnosti (predstavitelia: H. Daumier, G. Coubert).
Koncom 19. storočia sa v európskej architektúre výraznejšie prejavuje eklekticizmus. Vzniká množstvo umeleckých smerov: impresionizmus, ktorý predznamenáva už predstaviteľ moderny E. Manet, symbolizmus, secesia, avantgardy 20. storočia –kubizmus, surrealizmus, expresionizmus, fauvizmus, dadaizmus, popart, opart, kinetické umenie a ďalšie viac alebo menej výrazné a úspešné umelecké prúdy.

Secesia
Nazývaná tiež art nouveau, Jugendstil, modern style – umelecký sloh prelomu 19. a 20. storočia, posledný univerzálny výtvarný sloh. Jeho ťažisko bolo v úžitkovom umení a dekorácii. Podstatou bolo dôsledné odmietanie historizujúcich foriem, hlavnými znakmi sú ornamentálnosť, plochosť, dominancia lomených odtieňov, základnou líniou je štylizovaná krivka. Tento dekoratívny sloh triumfoval na svetovej výstave v Paríži roku 1900. Secesia sa uplatnila okrem maliarstva a sochárstva v grafike, v knižnej kultúre, umeleckom priemysle, interiérovej tvorbe a v architektúre. Predstavitelia: J. Ruskin, W. Morris, A. Mucha, A. Gaudí.

Eklekticizmus
Eklekticizmus je označenie pre taký druh umeleckej tvorby, keď tvorca syntetizuje vo výslednom artefakte práce cudzích vzorov, iných majstrov alebo období. Početné príklady vedomého eklekticizmu poskytuje napríklad historizujúca architektúra I figurálne umenie 19. storočia. Typickým príkladom je Kryštáľový palác na svetovej výstave v Londýne z roku 1851.

Impresionizmus
Je to umelecký smer, ktorý vzniká v 2. polovici 19. storočia vo Francúzsku (názov je odvodený od obrazu Claudea Moneta Impression – Soleil Levant). V maliarstve sa uplatňuje koncentrácia na zobrazovanie zmyslových vnemov. Maliari opúšťajú ateliéry a zachytávajú prírodnú realitu v atmosferických svetelných premenách, voľným dotykovým rukopisom, používajú jasné čisté farby (okrem čiernej) a potláčajú obrysovú kresbu. V sochárstve impresionizmus uvoľňuje povrchovú modeláciu. najznámejší predstavitelia Impresionizmu sú: C. Monet, A. Renoir, E. Degas, P. Cézanne.

Postimpresionizmus
Postimpresionizmus (=neoimpresionizmus) je maliarsky smer 80. a 90. rokov 19. storočia, vzniká vo francúzsku ako reakcia na Impresionizmus. Zmyslovú skúsenosť nahrádza vedeckým štúdiom čistej farby, kontrastu tónov a pôsobenia svetla. Postimpresionisti (G. Seurat, P. Signac, L.