Pissarro) prispôsobili novému videniu aj metodiku maľby, založenú na úplnom delení ťahu štetca (divizionizmus) až na malé body (pointilizmus). Medzi stúpencami postimpresionizmu boli v krátkom období tvorby i
P. Gaugin, H. Toulouse-Lautrec a Vincent van Gogh.

Expresionizmus
Expresionizmus mal ešte hlbšie korene v umení, najmä v nemeckom (neskorá gotika, Grünewald, Dürer, El Greco, Goya, Daumier).
Expresinozmus je prvý avantgarný umelecký smer, vzniká na začiatku 20. storočia z odporu k naturalizmu. Impresionizmu, postimpresionizmu a kubizmu. Zdôrazňuje vnútorné psychické hnacie sily tvorby, umelecké dielo chápe ako prejav duše, nie zmyslov. Je prejavom túžby po absolútnej tvorivej slobode asnahe vyjadriť expresívny vnútorný rozmer podvedomia. Z toho pramení deformácia rukopisu – nervózna, prudká, násilná kresba, čisté, jasné a prenikavé farby. Expresionistické tendencie sa objavujú u V. van Gogha, H. Toulousa-Lautreca, E. Muncha a J. Ensora. Francúzsky fauvizmus ovplyvňuje drážďanskú skupinu Die Brucke – E. L. Kirschner,
E. Heckel, mníchovskú Der blaue Reiter – V. Kandinskij, F. Marc. Expresionizmus sa objavuje i u O. Kokoschku, G. Roualta, G. Grosza a O. Dixa.
V abstraktnom expresionizme sa farba prejavuje absolútne slobodne – J. Pollock, W. de Kooning, A. Gorky.

Fauvizmus
Fauvizmus je umelecý smer voľnej skupiny francúzskymch maliarov tvoriacich v Paríži v 1. desaťročí 20. storočia (Les Fauves – šelmy). Pod vplyvom Cézannovým, Gauginovým a van Goghovým tvorili obrazy v plochách čistých svietivých farieb uvoľneným skratkovitým rukopisom štetca. Reakciou na impresionistické rozplývanie obrysov je zvýraznenie obrysovej línie. Má v plyv na expresionizmus. Predstavitelia: H. Mattise, G. Rouault, M. Vlamick, A. Derain.

Kubizmus
Je to umelecký smer, vznikol v Paríži a má viac fáz: 1. fáza 1907 – 1909, postcézanovské obdobie: zámerná deformácia reality (P. Picasso, G. Braque), 2. fáza 1909 – 1912, analytický kubizmus: reálne tvary sú podrobne analyzované a rozkladané na jednotlivé skulptúrne prvky (pripája sa J. Gris), 3. fáza 1912 – 1914, syntetický kubizmus: upúšťa sa od akýchkoľvek pravidiel napodobňovania, umelec pracuje s vymyslenými znakmi. Kubistickí maliari neznázorňujú ilúziu reality, ale snažia sa reprodukovať svoj vlastný premyslený pohľad na svet. Kombinujú do jedného celku rôzne informácie, získané skúmaním predmetu a uprednostňujú pri tom jednoduché geometrické tvary. Vplyv kubizmu sa objavuje v dielach Gleizesa, Metzingera. J. Villona, F. Légera, E. Fillu.