Najznámejšia bola snáď Dennica “poučno-zábavný časopis pre slovenskú mládež”, vydávaná v Martine v rokoch 1871-1872, Dunaj (1874), Zornička – “list pre slovenských mládencov a panny” (1864) a detský časopis Zrkadlo maľučkých, ktorý vychádzal ako príloha Slovenského národného učiteľa z rokov 1863-1864.
Medzi čitateľmi boli obzvlášť obľúbené humoristicko-satirické časopisy, ktoré v matičných rokoch boli na slovenské pomery novinkou. Ich politická orientácia bola v súlade s názormi memorandistov. Najlepší z nich bol Viliamom Paulínim Tóthom vydávaný vlastne prvý slovenský humoristický časopis Črenokňažník “týždenník pre humor a beletristiku” (1861-1864). Stúpenci politiky Národných novín vydávali v Martine mesačník Rarach (1875) a humoristicko-satircký list Rarášek (1870-1875), známym ilustrovaným humoristickým listom Novej školy slovenskej bola Ježibaba (1871-1872). Vôbec práve v prípade týchto zábavných a literárnych časopisov dochádza k vylepšeniu grafickej úpravy, novým trendom v zalomení stránok a využívaniu ilustrácií, ozdobných prvkov a nových typov písiem. Tieto módne zmeny pomohli k vyššiemu záujmu o tlač, na druhej strane však si vyžadovali aj zvýšenie nákladov na ich vydávanie.
Osobitné postavenie v tejto dobe mal prvý slovenský vedecký časopis, Letopis Matice slovenskej vznikol pod záštitou predsedu Matice slovenskej biskupa Štefana Moyzesa. Bol to jeden z mála časopisov, ktorý bol od svojho zrodu lepšie finančne zabezpečený a jeho redaktos bol riadne zaplatený. Časopis mal za úlohu okrem publikovania vedeckých článkov a štúdií aj dokumentáciu valných zhromaždení Matice a pravidelné uverejňovanie zápisníc z nich, ale napríklad aj zoznamov kníh a archívnych materiálov Matice. To svedčí o význame, ktorý bol Matici pripisovaný z hľadiska jej historického prínosu pre budúcnosť slovenského ľudu. Tento časopis bol šírený predovšetkým prostredníctvom banskobystrického matičného kníhkupectva. Vedecké štúdie a články vychádzajúce v Letopise MS boli výsledkom vedeckej činnosti matičných vedeckých odborov, a hoci nie vždy rešpektovali prísny vedecký štýl a schádzali k popularizácii, predsa len bol tento časopis na vysokej teoretickej a odbornej úrovni v porovnaní s ostatnými podobnými v tomto období. Za vedecké sa napríklad vyhlasovali aj Hurbanove Slovenskie pohľadi (1846-47,51-52) no boli skôr esejsticko-popularizačné. K skvalitňovaniu Letopisu MS prispelo aj honorovanie dopisovateľov a prispievateľov.
Mládežnícke a študentské časopisy už boli spomenuté, osobitnou kategóriou sú však študentské rukopisné časopisy-zábavníky, vznikajúce na podnet začínajúcich autorov, vydávané obyčajne spolkami mládeže a študentov z nedostatku publikačných možností ručne. Tieto dielka mali obyčajne len úzky dosah na žiakov konkrétneho ústavu.
Pre slovenské noviny a časopisy matičných rokov bolo charakteristický nedostatok kvalitných spolupracovníkov, ale aj predplatiteľov.