S výnimkou Národného hlásnika to bolo príčinou predčasného zániku takmer všetkých vtedajších periodík. Národný hlásnik mával v týchto rokoch okolo dve až tritisíc predplatiteľov a Černokňažník a Obzor okolo deväťsto predplatiteľov. Národne prebudení meštiaci využili po rakúsko-uhorskom vyrovnaní časopisy ako nástroj svojej politiky, neskôr sa však čoraz menej zaujímali o problémy širokých ľudových vrstiev a vzdávali sa politického boja. To malo za následok, že v neskoršej etape politického boja bol členská základňa kvantitatívne podobná ako v rokoch porevolučných. Nakladatelia mali často vážne problémy udržať periodiká pri živote, keďže sa mohli spoliehať iba na príjmy od predplatiteľov, a teda náklad veľmi neprekračovali z obavy o svoju finančnú situáciu. Tomuto javu a nie vplyvu úradnej moci je možné pripísať vinu za zánik mnohých časopisov. Samozrejme aj maďarizačnému tlaku štátneho aparátu, a cirkvi.
Ďalším problémom pre slovenské novinárstvo bol nedostatok kníhkupectiev, ktorých prírastok zaručila až sloboda živnostenského a priemyselného podnikania podporená zákonom z roku 1872. Tak mohli okrem bystrického kníhkupectva vzniknúť aj ďalšie, z ktorých mnohé sa zaoberali aj vydavateľskou činnosťou. Ani Spolok uhorských kníhkupcov (Magyar Kőnyvkereskedők egylete) nebol pre slovenských kníhkupcov prístupný. Drobné kníhkupectvá nemohli na čitateľov vyčkávať, ale boli prinútené svoj tovar ponúkať na jarmokoch a púťach a spoliehať sa na vlastnú propagáciu tovaru a na sieť distribútorov. V tejto súvislosti sa tiež objavuje kritika poštovej prepravy, ale aj úradnej moci brániacej najrôznejším spôsobom predplácaniu a distribúcii novín a časopisov.
Prekvapivé a nepochopiteľné je, že práve okolo roku 1863, teda roku založenia Matice zaznamenali redaktori a vydavatelia pomerne malý počet predplatiteľov a niektoré z nich dokonca v neskorších rokoch, keď už možno hovoriť o vytvorení tradície ľudovýchovnej spisby boli nútení vydavatelia zrušiť pre nedostatok predplatiteľov.
Slovenská maloburžoázia argumentujúc nedostatkom predplatiteľov nebola schopná vydávať v matičnej dobe politický denník, hoci čitatelia Pešťbudínskych vedomostí si ho žiadali. Vážnym nedostatkom tohto obdobia bolo predovšetkým zaostalé nesystematické zahraničné spravodajstvo, ktoré bolo sprostredkované s oneskorením obyčajne len pretlmočením cudzojazyčných novín.