referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Boris
Pondelok, 14. októbra 2019
Veľká Francúzská revolúcia a Napoleon
Dátum pridania: 13.01.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Speedy99
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 184
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.5
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 7m 30s
Pomalé čítanie: 11m 15s
 
V roku 1789 - francúzsky kráľ Ľudovít XVI, zvolal generálne stavy (parlament), lebo krajina prežívala vážnu obilnú a finančnú krízu. Generálne stavy tvorili : šľachta (2 hlasy), mešťania (1 hlas) a duchovenstvo (1 hlas). Mešťania chcú byť s ostatnými zrovnoprávnení lenže s tým nesúhlasil kráľ a uzavrel ich rokovaciu miestnosť - na to sa mešťania rozhodli, že neodídu skôr, kým nevypracujú ústavu a nazvali sa - Ústavodarné zhromaždenie. Pridala sa k nim aj šľachta a väčšina duchovenstva. Kráľ ustúpil ale neskôr sa snažil zavolať vojsko do Paríža - čo vyvolalo revolúciu. V júli 1789 bola Parížanmi dobitá Bastila. Bol to symbol neslobody, väznili tu 7 politických väzňov. Dobitie Bastily sa považuje za začiatok revolúcie. Ústavodarné zhromaždenie zrušilo všetky feudálne povinnosti a šľachtické výsady, potom Ústavodarné zhromaždenie prijalo - Deklaráciu práv človeka a občana. Obsahovala zrušenie stavov, rovnosť občana pred zákonom, sloboda vyznania a presvedčenia, v katolíckej cirkvi bol zoštátnený majetok a dostáva sa pod priamu kontrolu štátu. Tí ktorí chcú zostať verní pápežovi sú prenasledovaný. Zavádzajú sa štátne matriky, pohreby, sobáše a rozvody. V roku 1791 - kráľ sa pokúsil o útek z krajiny ale na hraniciach ho spoznali, zatkli a odviezli do Paríža. Ústavodarné zhromaždenie vydalo - ústavu - je tu zahrnutá Deklarácia, Francúzsko je konštitučnou monarchiou, zákonodarnú moc má kráľ - ten si menuje vládu a môže vetovať zákony. Kráľ pod tlakom všetky listiny podpísal. Nastáva 2.fáza revolúcie : voľby do parlamentu. Tu získali prevahu monarchisti (prívrženci kráľa), ďalej tu boli jakobíni (radikáli) a girondisti (menej radikálni). Boli tu neustále konflikty medzi kráľom a parlamentom, lebo kráľ často využíval právo veta. Pomery vo Francúzsku sa nepáčili Rakúsku a Prusku. Dochádza k vojne medzi nimi v roku 1792. Kvôli porážkam Francúzska vo vojne vypuklo v Paríži povstanie mestskej chudoby - uväznili kráľa s rodinou , preto musel parlament vypísať nové voľby, kde mohli všetci hlasovať. Nový parlament sa nazýval Konvent, bolo v ňom viac girondistov ako jakobínov a hneď sa rozhodli o zosadenie Ľudovíta XVI a vyhlásením Francúzska na republiku (1792). Kráľa súdili a popravili (1793), toto pobúrilo Európu. Proti tzv. - vnútorným nepriateľom, Konvent schválil revolučný tribunál - ten prenasledoval a popravoval nepohodlných, alebo len podozrivých. Francúzsku sa podarilo obsadiť Belgicko a časť Holandska, vypovedali vojnu Británii.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.