Právo a neprávne normatívne systémy

Spoločenská normativita je spojená s existenciou tak právneho systému, ako aj neprávnych systémov regulácie správania ľudí. Požiadavky neprávnych normatívnych systémov sú vo väčšej či menšej miere v súlade alebo v nesúlade s požiadavkami práva. Napríklad zákony niektorých štátov vrátane nášho nezakazujú umelé prerušenie ťarchavosti, avšak náboženské a morálne normy týchto spoločností môžu hodnotiť žiadosť o prerušenie ťarchavosti, ako aj sám medicínsky zákrok lekára negatívne a jednoznačne ho morálne odsúdiť. Kresťanská morálka v zásade tiež odmieta rozvod manželov.

Iným príkladom je „výzva“ monogamnému manželstvu muža a ženy. Oproti tomu stoja pokusy homosexuálnych spolkov a dvojíc legalizovať svoj vzťah v trvalom spolužití. Tejto snahe vyšlo v ústrety Dánsko r. 1989, Nórsko r. 1998 a Švédsko r. 1994, keď prijali normy, ktoré zrovnoprávňujú homosexuálne dvojice a zavádzajú registorvané partnerstvá, avšak nepriznávajú im právo osvojiť dieťa ani možnosť umelého oplodnenia.

Známe je aj to, že na nemocničných lôžkach sú umelo vyživovaní aj mladí pacienti, ktorých mozgové funkcie sú zničené. Príkladom liberálnej legislatívy na tomto poli je Holandsko, ktoré počínajúc r. 1993, dovoľuje lekárom asistovať pri samovražde alebo usmrtení nevyliečiteľne chorého na základe osobnej žiadosti pacienta.

Medzi právom a neprávnymi systémami noriem existujú nielen spoločné ciele a spoločný jazyk, ale ako vidieť aj odlišnosti, ba dokonca rozpory. Pozícia práva je pozíciou spoločnosti a následne štátu a štátnej moci. Špecifické znaky práva oproti neprávnym normám? Sú nimi najmä:

A/ štátne donútenie
B/ štátom stanovená alebo uznaná forma práva
C/ monizmus práva

Verejná autorita, normativita a integrita spoločnosti

Jednou z významných tak individuálnych, ako aj sociálnych potrieb človeka je potreba sociálneho života. Človek môže realizovať potrebu sociálneho života len v podmienkach spoločnosti, čiže v sociálnej skupine. Takou skupinou je rodina, kmeň, rod, národ, či iné spoločenstvo vymedzené územím, jazykom, záujmom a tradíciou alebo iným kritériom. Človek je tvor spoločenský. Človek neexistuje a nemôže existovať mimo ľudskej spoločnosti. Sociálny život jednotlivca sa začína jeho včleňovaním do spoločnosti. Tento proces sa označuje termínom socializácia. Jedinec sa stáva človekom, len ak sa jeho vlastnosti formujú v interakcii so spoločnosťou, s ľuďmi.

Normatívne systémy a integrita spoločnosti

Potreba sociálneho života diktuje každému jednotlivcovi, čo má robiť, aby prežil. Pretože jedinec prežije len v skupine. Každý člen skupiny plní smerom voči ostatným členom určité spoločenské role a súčasne očakáva plnenie konkrétnych spoločenských rolí od ostatných členov skupiny voči sebe. Jedinec napríklad plní spoločenskú rolu otca a napĺňa ju primeranou starostlivosťou o výchovu detí. Súčasne očakáva a má nároky na plnenie spoločenskej role svojich detí a ostatných členov rodiny voči sebe.

Spoločenské rple nie sú vo svojej podstate ničím iným než súhrnom spoločenských noriem, ktoré upravujú konanie jednotlivca. Súhrn týchto normatívnych požiadaviek jedného k ostatným a ostatných voči jednotlivcovi, ako aj jedného voči druhému, vytvárajú spoločenskú sieť vzťahov medzi jednotlivcami, ale aj skupinami, ktorú možno nazvať spoločenskou normativitou.

Skupina (spoločnosť) nemôže existovať a rozvíjať sa bez integrity, ktorá je zabezpečená hodnotami a normativitou. Hodnoty a normy, ktoré ich vyjadrujú a zabezpečujú, sú tmelom, ktorý drží skupinu (spoločnosť) pospolu. Normativita je predpokladom integrity (skupiny).
V spoločnosti existuje pluralita normatívnych systémov. Úlohou normatívnych systémov v spoločnosti je integrácia skupiny (spoločnosti), ktorú si vyžaduje jej existencia.Právo a iné normatívne systémy integrujú spoločnosť tým, že vyjadrujú a chránia určité potrby a hodnoty, bez ktorých nie je možná ich existencia, vývoj a prosperita.