2.2 Palatín Matúš Čák Trenčiansky

Osobnosť Matúša Čáka výrazne ovplyvnila dejiny Slovenska na prelome 13. a 14. storočia. Ako “nekorunovaný kráľ,, stál celé štvrťstoročie na čele rozsiahlej domény, ktorá zaberala takmer celé západné a stredné Slovensko a bola fakticky oddelená od ostatného Uhorska. Na svojom území Matúš rozhodoval celkom suverénne, disponoval obrovským majetkom organizovaným vo forme hradných panstiev, mal vlastné vojsko a viedol nezávislú vnútornú i zahraničnú politiku. Pri presadzovaní svojich záujmov postupoval bez akýchkoľvek zábran a neraz sa uchyľoval aj k surovému násiliu. Matúš bol dejateľom svojej doby, ktorá priala silným a abicióznym jednotlivcom z radov uhorskej šľachty.

Štúrovci nepriamo dokazovali, že je akýmsi pokračovateľom Pribinu, Rastislava, Svätopluka I.. Matúš Čák Trenčiansky, nazývaný aj ,,pán Váhu a Tatier“ sa narodil v roku 1260. Už okolo roku 1300 vlastnil veľké množstvo majetkov, najmä na západnom Slovensku, ktoré stále rozširoval, neraz nie celkom legálnym spôsobom. Na vrchole svojej moci ovládol 14 stolíc a asi 50 hradov a panstiev nazývaných aj ako ,,Matúšova zem“, ktorá sa stala prototypom slovanského kniežactva. Na Trenčianskom hrade si vydržiaval vlastný dvor na spôsob uhorského kráľovského dvora, jeho hodnostári mali také isté tituly ako na kráľovskom dvore. Matúš vydával vlastné listiny a stal sa takmer samostatným nezávislým vladárom.

Poddaní a podstatná časť šľachty a mešťanov v dŕžave Matúša Čáka, alias Mathaeus de Trenchin dominus Vaghi et Tatre – boli Slováci. Bol feudálom, oligarchom a politikom. Mal vysoké ambície, vysoké ciele. Nerešpektoval svetské a cirkevné zákony, keď sa mu niekto priečil, plienil a ničil jeho majetky. Bol buričom svojej doby. Privlastňoval si hrady a majetky ako mnohí iní, on však odvážnejšie, nebojácnejšie a rázne. Až do svojej smrti vládol neobmedzene a nezávisle od uhorskej kráľovskej politiky, ktorú ignoroval. Latinské, nemecké a slovenské záznamy hodnotia Matúša Čáka Trenčianskeho ako nebojácneho a sebavedomého vojvodcu. Maďarské kroniky a listiny citujú Matúša Čáka ako spupného a neposlušného oligarchu. Hovoria, že veľmož naháňal strach.

Pravda je, že spočiatku bol poslušný a verný kráľovi i jeho zásadám. Preto ho zvolili za hlavného župana Bratislavskej stolice. Roku 1297 sa stal palatínom Uhorska. Bol prvým mužom po kráľovi. Matúš Čák obsadzoval jeden hrad za druhým. Na protest proti politike Ondreja III./1290 – 1301/ sa Matúš Čák vzdal úradu palatína a na svojom panstve, ktorého strediskom bol Trenčín, pripravoval proti kráľovi rebélie. Ondrej III. Zorganizoval proti nemu neúspešnú vojenskú výpravu. Odvtedy Matúš Čák Trenčiansky viedol politiku, ktorou sledoval len vlastné ciele a využíval na to všetky prostriedky v krajine, rozloženej feudálnou anarchiou.

Namiesto Matúša Čáka Trenčianskeho panovník vymenoval za palatína Abba Omodeja, ktorému patrilo takmer celé východné Slovensko. Matúš sa však nezľakol. Zaberal ďalšie územia, hrady a kaštiele. Bezradný kráľ posielal k Matúšovi poslov, ktorí sa vracali s rovnakou odpoveďou. Nepomohol ani Rím. Proti neposlušnému Matúšovi bol zvyšok krajiny bezmocný. Po smrti Ondreja III. Matúš Čák ašpiroval na uhorský trón. Uhorsko bolo rozdelené na dva tábory. Nezhodli sa. Za kráľa napokon zvolili Ladislava V. roky 1301 – 1305. Matúš zakladal nové mestá, ktorým dával značné výsady – lehoty. Preto ľud v týchto mestách sa cítil istejší ako v iných kútoch krajiny. Tým si získal lásku a podporu ľudu.

Keď na kráľovský trón zasadol Karol Róbert z Anjou roky 1308 – 1342, Matúš sa stal palatínom Uhorska po druhý raz. Panovník dobre vedel, že bez Matúša je jeho prestolec oslabený. Prostredníctvom Matúša Čáka Trenčianskeho a jeho požiadaviek voči panovníkovi sa na Slovensku črtala zástava federácie – napísal V. Paulíny – Tóth roky 1826 – 1877 v knižke Trenčiansky Matúš. Roku 1309 sa ku kráľovi Karolovi Róbertovi dostali vyslanci Matúša Čáka Trenčianskeho a žiadali ho, aby Slovensko bolo údelným kniežatstvom ako za Pribinu alebo Svätopluka. Samozrejme, neuspeli. Kráľ nechcel rozbiť krajinu. Odvtedy Matúš Čák Trenčiansky neuznával Karola Róberta za kráľa a správal sa ako samostatné knieža Slovenska. Zvolával snemy a údajne dal aj raziť peniaze. Vo svojom sídle v Trenčíne zriadil svoju administratívu. Jeho palatínom bol do roku 1318 Felicián Zach. Mal vlastného taverníka, vymenúval svojich županov a kastelánov. Vlastnil tridsať hradov a majetky v trinástich stoliciach.

Pod jeho zvrchovanosť spadalo približne územia dnešného Slovenska. V kráľovských službách síce odoberal šľachticom a zemepánom neprávom nadobudnuté majetky, no nechával si ich pre seba. Funkciu palatína nevyužíval na podporu kráľa, ale na vlastné obohacovanie sa. Preto ho kráľ po necelom roku zbavil palatínskeho úradu. Takisto aj kráľovu pokladnicu využíval viac, ako na kráľov úžitok. Matúš tvrdo prenasledoval kráľovských prívržencov, nechal pustošiť majetky svojich odporcov, kráľovské majetky, no najmä cirkevné, najviac nitrianskeho biskupa. Vybudoval si rozsiahlu familiaritu zo svojich prívržencov a podporovateľov, najmä z okolitej šľachty.

Roku 1311 ho pápežský legát kardinál Gentilis exkomunikoval, na čo Matúš Čák obsadil Vyšehrad nad Dunajom. Východoslovenským oligarchom Omodejovcom poslal na pomoc 1700 ozbrojencov v ich boji proti kráľovi – bitka pri Rozhanovciach, rok 1312. Vojensky sa angažoval aj mimo Uhorska, v roku 1314 ako spojenec rakúskeho vojvodu a odbojných moravských stavov vtrhol na Moravu.

Po príchode českého vojska na čele s kráľom Jánom Luxemburským v júni 1315 ustúpil z Veselí nad Moravou, Holičský hrad však ubránil. Matúš Čák spustošil a vypálil Nitriansky hrad aj s katedrálou, zbúral hradné múry a veže, začo ho opäť exkomunikovali, obsadil Trnavu a vyhnal z nej mešťanov verných kráľovi. Definitívny rozpad jeho dŕžavy nastal až po jeho smrti v máji 1321.

Matúš Čák bol veľmož maďarského pôvodu, podstatnú časť svojho života však prežil na Slovensku a so svojimi poddanými komunikoval po slovensky. Obdobie feudálnej anarchie využíval na presadzovanie svojich majetkových a mocenských záujmov.
Hoci mal Matúš Čák veľké úspechy v rámci doby a uhorskej spoločnosti, nemal podobné šťastie v rodinnom živote. Nemal žiadnych blízkych príbuzných a jediný Matúšov syn zomrel v roku 1318.

O posledných rokoch Matúšovho života veľa nevieme. Žil uzavretý na svojom Trenčianskom hrade. Mal zrejme aj ťažkosti s pohybom, pretože od mladosti kríval, pravdepodobne v dôsledku bojového zranenia alebo pádu z koňa. Napriek tomu jadro jeho dŕžavy zostalo nedotknuté, pretože kráľ Karol Róbert mal prílišný rešpekt pred svojim úhlavným nepriateľom.

Matúš Čák, uhorský palatín a traverník, trenčiansky župan, feudál, oligarcha a politik zomrel 18. marca 1321 v Trenčíne na Trenčianskom hrade ako sedemdesiatročný. Vyrovnal sa so všetkým. Jeho osobnosť zaujala mnohých slovenských dejateľov a neobišli ho ani slovenskí výtvarníci. Bol hrdinom svojej doby.
Matúš Čák Trenčiansky – pán Váhu a Tatier, ako sa hovorieva, patrí medzi pozoruhodné postavy uhorskej a najmä slovenskej historiografie. Na svojom majetku panoval ako neobmedzený vládca a bol vážnym konkurentom panovníka. Cítil sa pokračovateľom Pribinu, Svätopluka a túžil obnoviť pohraničné vojvodstvo nie v Nitre, ale v Trenčíne.

Po tomto dátume sa jeho mestá a hrady postupne vzdali panovníkovi Karolovi Róbertovi.