Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve

Dňa 7. decembra 1944 na medzinárodnej konferencii o civilnom letectve v Chicagu prijalo 52 zúčastnených štátov Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve, ktorého druhá časť je zakladajúcim štatútom Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO). Do nadobudnutia platnosti dohovoru bola vytvorená Dočasná medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (PICAO), ktorá okrem iného pripravovala podmienky pre činnosť stálej organizácie.

Dohovor nadobudol medzinárodnú platnosť dňom 4. apríla 1947, a to i pre republiku Československú. Týmto dňom zároveň začala ICAO vyvíjať svoju činnosť.

PREAMBULA

„Keďže budúci rozvoj medzinárodného civilného letectva môže značne prispieť k vytvoreniu a zachovaniu priateľstva a porozumenia medzi národmi a ľudstvom sveta, nakoľko jeho zneužitie môže ohroziť všeobecnú bezpečnosť, a keďže je žiadúce, aby sa zabránilo nezhodám, a aby sa šírila medzi štátmi a národmi tá spolupráca, na ktorej spočíva svetový mier, preto podpísané vlády, dohodnúc sa na niektorých zásadách a úpravách, aby sa medzinárodné civilné letectvo mohlo bezpečne a riadne vyvíjať, a aby sa medzinárodné letecké dopravné služby mohli zriaďovať na podklad rovnakých možností a zdravo a hospodárne prevádzkovať, uzavreli za tým účelom tento Dohovor.“

USTANOVENIA DOHOVORE

Kľúčovou zásadou Dohovoru je zásada suverenity zaisťujúca úplnú a výlučnú zvrchovanosť nad svojím štátnym územím a zodpovedajúcim vzdušným priestorom. Sú tu ďalej obsiahnuté normy, ktoré upravujú vykonávanie pravidelných a nepravidelných letov civilných lietadiel a normy upravujúce činnosť medzinárodného civilného letectva.

ČASŤ I (Lietanie)

Hlava I. (Všeobecné zásady a platnosť Dohovoru)

-definuje základné pojmy, ako sú napríklad zvrchovanosť, územie; ustanovuje, že Dohovor sa vzťahuje len na civilné lietadlá, a nie na lietadlá štátne (za štátne lietadlá sú považované lietadlá používané v službách vojenských, colných a policajných) a zmluvné štáty sa zaväzujú, že nepoužijú civilné letectvo k žiadnemu účelu, ktorý by bol nezlučiteľný s účelom tohto Dohovoru.

Hlava II. (Let nad územím zmluvných štátov)

vo svojich článkoch pojednáva napríklad o práve nepravidelného letu; pravidelných leteckých dopravných službách; práve každého zmluvného štátu odmietnuť lietadlám iných zmluvných štátov povolenie nakladať na svojom území cestujúcich, poštu a tovar dopravovaný za odmenu alebo plat a určený do iného miesta na svojom území a o letoch lietadiel neriadených pilotom.

Jednou z hlavných myšlienok týchto článkov je, že žiadny zmluvný štát nevykoná dohovor, ktorým by sa niektorému inému štátu alebo leteckému podniku výslovne poskytovali výsady na podklade výlučného práva, ani že neobdrží takúto výsadu od niektorého iného štátu.

Ďalej sú v Hlave II. spomenuté „Zakázané oblasti“. Každý zmluvný štát môže z dôvodov vojenskej nevyhnutnosti alebo verejnej bezpečnosti jednotne obmedziť alebo zakázať lietanie lietadiel iných štátov nad istými oblasťami svojho územia, s výhradou, že nebude v tomto smere činiť rozdiely medzi svojimi lietadlami používanými na pravidelné medzinárodné civilné letecké dopravné služby a lietadlami iných zmluvných štátov, ktoré sú používané na podobné služby. Takéto zakázané oblasti budú primeraného rozsahu a takej polohy, aby lietaniu zbytočne neprekážali. Popisy takýchto zakázaných oblastí, ako aj všetky zmeny, musia byť čo najskôr oznámené ostatným zmluvným štátom a Medzinárodnej organizácii pre civilné letectvo. Každý zmluvný štát má taktiež právo, za výnimočných okolností, po dobu naliehavej potreby alebo v záujme verejnej bezpečnosti dočasne obmedziť alebo zakázať, a to s okamžitou platnosťou, lietanie nad celým svojím územím, alebo nad niektorou jeho časťou, s podmienkou, že sa takýto zákaz bude vzťahovať na lietadlá všetkých ostatných štátov bez rozdielu štátnej príslušnosti. Každý zmluvný štát môže žiadať (podľa predpisov, ktoré vydá), aby každé lietadlo, ktoré vstúpi do vyššie uvedených oblastí, pristálo hneď, ako to bude možné, na niektorom letisku určenom na jeho území.

Ďalší článok Hlavy II. hovorí o tom, že okrem prípadov, keď podľa podmienok tohto Dohovoru alebo zvláštneho povolenia je dovolené, aby lietadlo preletelo cez územie zmluvného štátu bez pristátia, bude každé lietadlo povinné (ak to vyžadujú predpisy daného štátu) pristáť na letisku, ktoré tento štát určí za účelom colnej alebo inej prehliadky. Podrobné údaje o všetkých letiskách prehlásených za „colné letiská“ budú štátom uverejnené a oznámené Medzinárodnej organizácii pre civilné letectvo, aby mohli byť poskytnuté ostatným zmluvným štátom.

Platnosť leteckých predpisov je podľa článku 11. určená tak, že zákony a nariadenia zmluvného štátu, ktorými sa upravuje vstup lietadiel užívaných v medzinárodnom lietaní na jeho územie alebo výstup z neho, alebo ktoré upravujú prevádzku a lietanie týchto lietadiel pokiaľ sú na jeho území, budú sa vzťahovať na lietadlá všetkých zmluvných štátov bez ohľadu na štátnu príslušnosť, a tieto lietadlá sa im podrobia pri vstupe, výstupe a pobyte na území tohto štátu.
Otázku letiskových a podobných poplatkov rieši článok 15., a to tak, že každé letisko v zmluvnom štáte prístupné verejnému užívaniu domácimi lietadlami, bude prístupné za rovnakých podmienok lietadlám ostatných zmluvných štátov. Rovnaké podmienky budú tiež platiť pre využívanie všetkých leteckých pomocných zariadení, včítane rádiových a poveternostných služieb. Všetky poplatky stanovené za použitie letísk a leteckých pomocných zariadení lietadlami iných zmluvných štátov nebudú vyššie ako tie, ktoré by platili jeho domáce lietadlá konajúce podobné letecké služby. Všetky tieto poplatky musia byť uverejnené a oznámené Medzinárodnej organizácii pre civilné letectvo.

Hlava III. (Štátna príslušnosť lietadiel)

rieši otázky ako napríklad zápis do registra lietadiel, označenie lietadiel značkami, apod..

Podľa znenia jej článkov majú lietadlá štátnu príslušnosť toho štátu, v ktorom sú zapísané do registra lietadiel a lietadlo nemôže byť zapísané do registra lietadiel vo viac než jednom štáte, avšak je možné prevedenie jeho zápisu z jedného štátu do druhého. Zápis lietadiel do registra, alebo jeho prevod, sa riadia zákonmi a nariadeniami konkrétneho zmluvného štátu. Každé lietadlo používané na medzinárodné lietanie musí byť označené značkou štátnej príslušnosti a značkou z registra.
Každý zmluvný štát sa zaväzuje, že v prípade, že o to bude požiadaný, poskytne ktorémukoľvek inému zmluvnému štátu alebo Medzinárodnej organizácii pre civilné letectvo informáciu o zápise do registra a vlastníctve lietadla zapísaného v registri. Okrem toho je každý zmluvný štát povinný podávať Medzinárodnej organizácii pre civilné letectvo správy s primeranými údajmi o vlastníctve lietadiel používaných na medzinárodné lietanie zapísaných do registra tohto štátu a o dispozičnej moci nad nimi. Tieto údaje budú prostredníctvom Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo poskytnuté na požiadanie ostatným zmluvným štátom.

Hlava IV. (Opatrenia na zjednodušenie letectva)

má napríklad zabezpečiť, že každý zmluvný štát vykoná všetky možné opatrenia, aby sa uľahčilo a urýchlilo lietanie lietadiel medzi územiami zmluvných štátov, a aby sa zabránilo zbytočnému zdržiavaniu lietadiel, posádky alebo cestujúcich a tovaru najmä pri vykonávaní zákonov týkajúcich sa prisťahovalectva, karantény, cla a výstupu.

V článku 25. o lietadlách v tiesni sa zmluvné štáty zaväzujú, že poskytnú na svojom území takú pomoc lietadlám v tesni, akú uznajú za vykonateľnú, a že dovolia, aby pod dozorom ich vlastných úradov majitelia alebo úrady štátu, kde je lietadlo zapísané v registri, poskytli takú pomoc, aká bude za daných okolností nutná.
Článok 26. rieši vyšetrovanie nehôd. Ak dôjde k nehode lietadla zmluvného štátu na území iného zmluvného štátu, ktorou bude spôsobená smrť alebo ťažké poškodenie na tele, alebo ktorou sa prejaví vážna technická porucha lietadla alebo leteckých pomocných zariadení, zavedie štát, v ktorom došlo k nehode vyšetrovanie okolností nehody, a to (ak to dovoľujú jeho zákony) v súlade s postupom, aký by doporučila Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo. Štátu, v ktorom je lietadlo zapísané do registra, bude umožnené, aby menoval pozorovateľov, ktorí sa zúčastnia vyšetrovania, a štát, ktorý vykonáva vyšetrovanie podá tomuto štátu správu a oznámi mu výsledok.

Ďalej sa v článku 28. každý zmluvný štát zaväzuje, že v rámci možností zriadi na svojom území letiská, rádiové služby, meteorologické služby a iné pomocné zariadenia za účelom zjednodušenia medzinárodného letectva v súlade s normami a pravidlami tohto Dohovoru, že prijme a bude používať príslušné normalizované sústavy komunikácie, kódexov, značkovania, signálov, osvetľovacích a iných prevádzkových metód a pravidiel podľa tohto Dohovoru a že bude spolupracovať na medzinárodných opatreniach k zabezpečeniu vydávania leteckých nákresov a máp súhlasne s normami tohto Dohovoru.

Hlava V. (Podmienky, ktorým musia vyhovovať lietadlá)

pojednáva o palubných dokladoch lietadiel, rádiovom výstroji lietadiel, osvedčení o spôsobilosti na let, preukazoch personálu, cestovných denníkoch a podobne.

V článku 29. sú vymenované doklady, ktoré lietadlo musí mať na palube. Sú to: osvedčenie o zápise do registra, svoje osvedčenie o spôsobilosti na let, náležité letecké legitimácie každého člena posádky, cestovný denník, povolenie pre lietadlovú rádiostanicu (ak je vybavené radarovým prístrojom), zoznam cestujúcich s miestami odletu a určenia (ak dopravuje cestujúcich), prehlásenia o tovare (ak dopravuje tovar).

V článku 33. sa hovorí o tom, že osvedčenia o spôsobilosti na let, diplomy a letecké legitimácie vydané alebo uznané za platné zmluvným štátom, v ktorom je lietadlo zapísané do registra, musia byť uznané ostatnými zmluvnými štátmi, s výhradou, že podmienky, za ktorých tieto doklady boli vydané alebo uznané za platné, sa rovnajú minimálnym podmienkam podľa tohto Dohovoru, alebo sú prísnejšie.

Podľa obmedzení článkov 35. a 36. na palube lietadiel používaných na medzinárodné lietanie nesmú byť na území niektorého štátu alebo nad ním bez jeho povolenia prepravované vojnové strelivo alebo vojnový materiál. Každý štát v predpisoch stanoví, čo sa rozumie pod vojnovým strelivom alebo vojnovým materiálom. Zároveň si každý zmluvný štát vyhradzuje právo upraviť alebo zakázať z dôvodu verejného poriadku a bezpečnosti na svojom území alebo nad ním dopravu iných predmetov, s výhradou, že pri tom nebudú robené rozdiely medzi jeho domácimi lietadlami na medzinárodné lietanie a podobne používanými lietadlami iných štátov, a ďalej s výhradou, že nebudú kladené žiadne obmedzenia, ktoré by prekážali doprave a používaniu prístrojov na lietadlách potrebných na prevádzku lietadiel alebo pre bezpečnosť personálu alebo cestujúcich. Každý štát taktiež môže upraviť alebo zakázať používanie fotografických prístrojov na lietadle nad svojím územím.

Hlava VI. (Medzinárodné normy a odporúčané predpisy)

hovorí napríklad o zavádzaní medzinárodných noriem, odchýlkach od týchto noriem, poznámkach na leteckých legitimáciách a osvedčeniach a platnosti týchto dokumentov.

Štáty sa zaväzujú spolupracovať pri dosahovaní čo možno najvyššieho stupňa jednotnosti v úpravách, normách, nariadeniach a organizáciách týkajúcich sa lietadiel, personálu, leteckých tratí a pomocných služieb. Za týmto účelom Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo podľa potreby stanoví alebo upraví medzinárodné normy a odporúčané predpisy týkajúce sa sústav komunikačných a pomocných leteckých zariadení včítane pozemných orientačných značiek, charakteristických znakov letísk a pristávacích plôch, pravidiel pre lietanie a metód kontroly lietania, výdaja preukazov lietajúceho personálu a mechanikov, spôsobilosti lietadiel na let, zápisu lietadiel do registra, zbierania a výmeny meteorologických správ, palubných kníh, leteckých máp, lietadiel v tiesni a vyšetrovania leteckých nehôd a podobne.

Ak štát zistí, že nie je možné podrobiť sa vo všetkých smeroch niektorej medzinárodnej norme, alebo uviesť vlastné nariadenia alebo predpisy do úplného súladu s niektorou medzinárodnou normou, oznámi ihneď Medzinárodnej organizácii pre civilné letectvo rozdiely medzi jeho vlastným predpisom a medzinárodnou normou, a tá hneď všetkým ostatným štátom oznámi, v čom sa medzinárodná norma líši od príslušného predpisu tohto štátu.

Články 39. a 40. ustanovujú, že každé lietadlo alebo časť lietadla, pre ktoré platí medzinárodná norma o spôsobilosti na let, a ktorej v dobe vydania jeho osvedčenia v akomkoľvek smere nevyhovovalo, musí mať vo svojom osvedčení o spôsobilosti na let alebo v prílohe úplný výpočet prípadov, v ktorých nevyhovelo. Taktiež každá osoba majúca leteckú legitimáciu, ktorá plne nevyhovela podmienkam stanoveným medzinárodnou normou, musí mať v legitimácii alebo v prílohe výpočet jednotlivostí, v ktorých nevyhovela. Lietadlo, ani člen personálu, ktorých osvedčenie je opatrené takýmito poznámkami, sa nesmú zúčastniť medzinárodného lietania bez súhlasu štátu alebo štátov, na ktorých územie vstupujú.

ČASŤ II (Medzinárodná organizácia civilného letectva)

Hlava VII. (Organizácia)

určuje názov a zloženie, predmet, sídlo organizácie.

Touto časťou Dohovoru sa zriaďuje Medzinárodná organizácia civilného letectva, ktorá sa skladá zo Zhromaždenia, Rady a iných orgánov, ktoré budú potrebné. Cieľom a predmetom organizácie bude „rozvíjať zásady a techniku medzinárodného lietania a podporovať plánovanie a rozvoj medzinárodnej leteckej dopravy“.
Stálym sídlom organizácie bude miesto, ktoré na svojej záverečnej schôdzi určí Dočasné zhromaždenie Dočasnej medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo zriadené Dočasnou dohodou o medzinárodnom civilnom letectve, podpísanou v Chicagu 7. decembra 1944. Sídlo môže byť rozhodnutím Rady dočasne prenesené inam.

Hlava VIII. (Zhromaždenie)

popisuje podmienky stretávania a činnosti Zhromaždenia.

Zhromaždenie sa bude schádzať raz do roka, mimoriadne schôdze sa môžu konať kedykoľvek na výzvu Rady alebo na žiadosť desiatich zmluvných štátov smerovanú generálnemu sekretárovi. Všetky zmluvné štáty budú mať rovnaké právo byť zastúpené na schôdzach Zhromaždenia a každý zmluvný štát bude oprávnený mať jeden hlas.

Medzi práva a povinnosti Zhromaždenia patria napríklad: voliť na každej schôdzi svojho predsedu a iných členov predsedníctva, voliť zmluvné štáty, ktoré majú byť zastúpené v Rade, skúmať správy Rady a konať na ich základe vhodné opatrenia, stanoviť svoj rokovací poriadok a zriaďovať pomocné komisie a výbory, schvaľovať ročný rozpočet, kontrolovať výdavky a schvaľovať účty organizácie atď..

Hlava IX. (Rada)

sa zaoberá zložením a voľbou Rady, hlasovaním v Rade, pôsobnosťou Rady.

Ustanovuje, že Rada je stálym orgánom zodpovedajúcim sa Zhromaždeniu. Skladá sa z 21 zmluvných štátov volených Zhromaždením. Voľba sa koná na prvej schôdzi Zhromaždenia, a potom vždy po 3 rokoch. Pri voľbe členov Rady poskytne Zhromaždenie primerané zastúpenie štátom v leteckej doprave najvýznamnejším, štátom inak nezastúpeným, ktoré najviac prispievajú k získaniu pomocných zariadení pre medzinárodné civilné lietanie a štátom inak nezastúpeným, ktorých voľbou sa zaručí, že všetky hlavné zemepisné okrsky sveta budú v Rade zastúpené. Zástupca zmluvného štátu v Rade sa nesmie aktívne zúčastňovať prevádzky medzinárodnej leteckej dopravnej služby, ani mať na takej službe finančný záujem.

Rada si zvolí predsedu na dobu 3 rokov. Tento môže byť znovu zvolený. Predseda nemá hlasovacie právo. Predseda Rady nemusí byť zvolený zo zástupcov, ktorí sú členmi Rady, ak je však zvolený taký zástupca, pokladá sa jeho miesto za prázdne a bude obsadené tým štátom, ktorý zastupoval.
Rozhodnutia v Rade vyžadujú súhlas väčšiny jej členov. Každý zmluvný štát, aj keď bez hlasovacieho práva, má právo zúčastňovať sa v Rade a jej komisiách a výboroch prejednávania každej otázky, zvlášť ak sa týka jeho záujmov.

Medzi povinnosti Rady patrí napríklad: predkladať Zhromaždeniu výročné správy, stanoviť si organizáciu a rokovací poriadok, menovať letecko-dopravný výbor, zriadiť leteckú komisiu, spravovať financie organizácie, určiť plat predsedu Rady, menovať generálneho tajomníka, hlásiť zmluvným štátom a Zhromaždeniu každé porušenie tohoto Dohovoru atď..

Okrem povinnej pôsobnosti Rady (viď predchádzajúci odsek – čl. 54) je v článku 55. vymedzená aj prípustná pôsobnosť Rady.

Hlava X. (Letecká komisia)

rozoberá navrhovanie a menovanie členov komisie a povinnosti komisie.

Letecká komisia sa skladá z 12 členov menovaných Radou z osôb navrhnutých zmluvnými štátmi. Letecká komisia bude uvažovať o zmenách príloh tohoto Dohovoru a odporúčať Rade ich prijatie, ustanovovať odborné podkomisie, v ktorých - ak si to praje - môže byť zastúpený každý zmluvný štát a podávať Rade posudky o zbieraní a oznamovaní všetkých správ, ktoré pokladá za nutné a užitočné pre pokrok lietania.

Hlava XI. (Zamestnanci)

sa zaoberá menovaním zamestnancov, medzinárodným charakterom zamestnancov, a imunitou a výsadami zamestnancov.

Hlava XII. (Financie)

má tri články, a to o rozpočte a návrhu výdavkov, odňatí hlasovacieho práva, a o útratách delegácií a iných zástupcov.

Zaujímavý je článok 62., ktorý ustanovuje, že Zhromaždenie môže zastaviť výkon hlasovacieho práva v Zhromaždení a v Rade zmluvnému štátu, ktorý v primeranej lehote nesplní svoje finančné záväzky voči organizácii.

Hlava XIII. (Iné medzinárodné ujednania)

má 3 články, článok 64. sa venuje ujednaniu týkajúcemu sa bezpečnosti (čo znamená, že organizácia smie po odhlasovaní Zhromaždením dojednávať o leteckých otázkach, ktoré sa priamo týkajú svetovej bezpečnosti, vhodné dojednania s ktoroukoľvek všeobecnou organizáciou zriadenou štátmi sveta na zachovanie mieru), článok 65. je o ujednaní s inými medzinárodnými organizmami a článok 66. o činnosti vzťahujúcej sa na iné dohody (organizácia bude taktiež plniť úlohy, ktoré jej stanovujú Dohoda o tranzite medzinárodných leteckých dopravných služieb a Dohoda o medzinárodnej leteckej doprave spísané v Chicagu 7. decembra 1944).

ČASŤ III (Medzinárodná letecká doprava)

Hlava XIV. (Správy a hlásenia)

má jediný článok, a to o záväzku zmluvných štátov, že jeho medzinárodné letecké dopravné podniky budú – v súlade s požiadavkami kladenými Radou – predkladať

Rade správy o doprave, štatistické údaje o finančných nákladoch a finančné výkazy, v ktorých budú okrem iného všetky príjmy a ich zdroje.

Hlava XV. (Letiská a iné letecké pomocné zariadenia)

rieši otázky ako určenie leteckých ciest a letísk, zdokonaľovanie leteckých pozemných zariadení, financovanie leteckých pomocných zariadení, nadobudnutie a využívanie pozemkov, výdavky a pod..

Články 69. a 70. napríklad hovoria o tom, že v prípade, že Rada usúdi, že letisko alebo iné pomocné letecké zariadenia niektorého zmluvného štátu nevyhovujú primerane bezpečnej, pravidelnej, účinnej a hospodárnej prevádzke medzinárodných leteckých dopravných služieb, môže doporučiť ako situáciu napraviť. Ak štát prijme toto doporučenie, môže sa rozhodnúť znášať všetky útraty, ktoré si táto úprava vyžiada, alebo môže požiadať Radu o uznesenie, že uhradí všetky útraty alebo ich časť.

Hlava XVI. (Spoločné prevádzkové organizácie a poolové dopravné služby)

napríklad v článku 79. umožňuje zmluvným štátom stať sa členom spoločných prevádzkových organizácií alebo poolových dohôd prostredníctvom svojej vlády alebo prostredníctvom dopravnej spoločnosti (prípadne viacerých), ktorú jeho vláda menuje.

ČASŤ IV (Záverečné ustanovenia)

Hlava XVII. (Iné letecké dohody a ujednania)

vo svojom znení spomína parížsky a havanský dohovor, podmienky registrácie platných dohôd a zrušenie nezlučiteľných ujednaní.

Hneď v článku 80. sa každý zmluvný štát zaväzuje, že ihneď ako tento Dohovor nadobudne platnosť, vypovie Dohovor o úprave letectva podpísaný v Paríži 13. októbra 1919 alebo Dohovor o obchodnom letectve podpísaný v Havane 20. februára 1928, ak je účastníkom niektorého z nich. Medzi zmluvnými štátmi tento Dohovor nahrádza spomínaný parížsky a havanský dohovor.

V článku 81. sa zmluvné štáty zaväzujú, že všetky letecké dohody medzi zmluvným štátom a iným štátom, alebo medzi leteckým dopravným podnikom zmluvného štátu a iným štátom alebo leteckým dopravným podnikom, trvajúce v dobe platnosti tohto Dohovoru, musia byť hneď predložené na registráciu Rade.

Zmluvné štáty prijímajúce tento Dohovor zrušujú všetky záväzky a ujednania medzi sebou, ktoré by boli nezlučiteľné s jeho ustanoveniami a zaväzujú sa, že také záväzky a ujednania nedohodnú. Ak zmluvný štát, ktorý skôr než sa stal členom organizácie, prevzal voči mimozmluvnému štátu alebo voči občanovi také záväzky, ktoré sú nezlučiteľné s týmto Dohovorom, podnikne ihneď kroky, aby sa týchto záväzkov zbavil.

Hlava XVIII. (Spory a tresty)

sa venuje riešeniu sporov. Napríklad v článku 84. je určené, že ak nie je možné nezhody medzi dvomi alebo viacerými štátmi vo veci výkladu alebo vykonávania tohto Dohovoru urovnať vyjednávaním, rozhodne o nich Rada, ak o to požiada niektorý zo štátov, ktorého sa spor týka.

Ďalšie články následne popisujú postup pri rozhodcovských konaniach, odvolávacích konaniach a trestných opatreniach proti nepodrobiacemu sa štátu alebo podniku.
Napríklad letecký dopravný podnik, ktorý sa nepodrobí konečnému rozhodnutiu, bude mať zakázanú leteckú prevádzku nad územím zmluvných štátov a zmluvný štát, ktorý sa konečnému rozhodnutiu nepodrobí, bude mať pozastavený výkon hlasovacieho práva v Zhromaždení a v Rade.

Hlava XIX. (Vojna)

vo svojom jedinom článku ustanovuje, že v prípade vojny nebude ustanoveniami tohto Dohovoru dotknutá sloboda jednotlivých zmluvných štátov, vojnou dotknutých, či ako štátov bojujúcich alebo neutrálnych. To isté bude platiť pre zmluvný štát, ktorý vyhlási stav národnej tiesne a oznámi to Rade.

Hlava XX. (Prílohy)

popisuje pravidlá pre prijatie a dopĺňanie príloh – schválenie vyžaduje 2/3 väčšinu Rady na schôdzi, a tieto prílohy potom budú predložené každému zmluvnému štátu. Každá takáto príloha alebo jej doplnok nadobúda platnosť po uplynutí 3 mesiacov odo dňa, keď boli predložené zmluvným štátom, alebo po uplynutí dlhšej doby, stanovenej Radou, ak by väčšina zmluvných štátov medzitým oznámila Rade svoj nesúhlas. Rada ihneď oznámi všetkým zmluvným štátom nadobudnutie platnosti niektorej prílohy alebo jej doplnku.

Hlava XXI. (Ratifikácia, prístupy, zmeny a výpovede).

Tento Dohovor bude ratifikovaný signatárnymi štátmi. Ratifikačné listiny budú uložené v archíve vlády USA. Akonáhle tento Dohovor ratifikuje alebo k nemu pristúpi 26 štátov, nadobudne medzi nimi tento Dohovor platnosť v tridsiaty deň po tom, čo bola uložená 26. ratifikačná listina. Pre štát, ktorý ju ratifikuje neskôr, nadobudne tento Dohovor platnosť v tridsiaty deň po uložení ratifikačnej listiny. Bude povinnosťou vlády USA, aby vláde každého signatárskeho alebo pristupujúceho štátu oznámi deň nadobudnutia účinnosti Dohovoru.

Dohovor je otvorený prístupom členov Spojených národov, ako aj štátom zachovávajúcim neutralitu po dobu doterajšieho svetového zápolenia.
Iné štáty môžu byť (ak s tým najskôr vysloví súhlas všeobecná medzinárodná organizácia zriadená národmi sveta na zachovanie mieru) pripustené k účasti na tomto Dohovore 4/5 väčšinou hlasov v Zhromaždení, za podmienok aké Zhromaždenie stanoví, s výhradou, že v každom prípade je potrebný súhlas štátu, do ktorého štát žiadajúci o pripustenie vtrhol, alebo ho napadol počas tejto vojny.

Každá navrhovaná zmena tohto Dohovoru musí byť schválená 2/3 väčšinou hlasov Zhromaždenia a nadobudne účinnosť voči štátom, ktoré ju ratifikovali, až keď bude ratifikovaná takým počtom štátov, ktoré stanoví Zhromaždenie. Tento počet však nebude menší ako 2/3 úhrnného počtu všetkých zmluvných štátov.
Ak je podľa názoru Zhromaždenia zmena takej povahy, že odôvodňuje tento postup, môže Zhromaždenie vo svojom uznesení, ktorým sa prijatie odporúča, stanoviť, že štát, ktorý neratifikoval, prestáva byť v stanovenej dobe bo nadobudnutí účinnosti takejto zmeny členom organizácie a stranou Dohovoru.

Zmluvné štáty môžu tento Dohovor vypovedať tri roky po nadobudnutí jeho účinnosti, a to oznámením adresovaným vláde USA, ktorá hneď vyrozumie každý zmluvný štát. Výpoveď nadobudne účinnosť rok po tom, čo bolo prijaté jej oznámenie a má platnosť len voči štátu, ktorý výpoveď dal.

Hlava XXII. (Definície)

vymenúva definície výrazov ako „letecká dopravná služba“, „medzinárodná letecká dopravná služba“, „letecký dopravný podnik“, „pristátie nie pre potreby obchodné“.

Poslednou časťou je Podpis Dohovoru.