storočia si barbari delili zadnú časť rímskej ríše, ktorá sa v roku 476 rozpadla. Vzniklo množstvo královstiev, ktoré mädzi sebou súperili. Kresťanstvo zostalo jediným putom, ktoré ich spájalo do rímskej cirkvi. Východná časť si udržala jednotu až do roku 1453. Nazvali ju Byzantskou ríšou podla hlavného mesta Konštantínopola, ktorý sa volal Byzantion. Kresťanstvo sa okolo stredozemného mora začalo rozvýjať až roku 650 a súperilo s islamom.

Právoslavná cirkev na východe

T
Ento dlhý náboženský vývoj viedol k schizme. V roku 1054 vznikol medzi pápežom a konštantínopolským patriarchátom spor. Definitývny rozkol nastal po vyplienení konštantínopolu v roku 1204. Katolícka cirkev na západe

V
12. a 13. storočí sa v západnej európe rozšírila náboženská civilizácia. Rímska cirkev sa tam presadzovala pomocou klerikov. Tak nazývame spoločenstvo mníchov a kňazov, ktorý tvoria hieartický usporiadaný klérus ktorý zahŕňal veriacich z farností, nemocnice a univerzity. Prvá univerzita bola založená v roku 1110 v Taliánsku. Prichádzali tam žiaci z celej európy. Začali sa budovať románske kláštory a gotické katedrály. Svätý Bernard založil v 12. storočí založil cisterciánsky rád. Od 11. do 13. storočia sa konali križiacké výpravy, ktorých cielom bolo znovu dobiť Jeruzalem. V 13. storočí sa zjavili rády žobravých mníchov. Vznik protestantizmu

K
oncom 15. storočia sa vedci, humanisti, zamýšlali nad podstatou a učením biblických textov a nad úlohou cirkvi. Mnohý z ních žiadali reformáciu. V nemecku Luther odhalil mnohé nedostatky za čo blo vylúčený z cirkvi. P








ravoslávnych kresťanov je asi 170 000 000. Trvajú na zachovaní kontinuity s cirkvou zo začiatkou kresťanstva. Text kréda, ktoré je zákonom kresťanskej viery je rozdelený pre pravoslávnych a katolíkov. Pravoslávny kresťania neuznávajú všeobecnú autoritu pápeža a vyzdvihujú moc Ducha Svätého. Obrady a svatky

P
ravoslávna cirkev najviac oslavije velkú noc. Potom oslavuje 6. Január, 6. Augusta. Pravoslávne obradu sú: krst, prímanie, birmovanie.

Liturgia a ikony

N
ajvýznamnejšou chvílou pravoslávnej cirkvi je Velká noc, je to sviatok sviatkov a nasledujúcich 40 dní sa pravoslávni veriaci zdravia: “Pán Jeťiš Kristus vstal z mŕtvych!“ a odpoveď: „Naozaj vstal z mŕtvych“. Ích náboženské obrady trvajú dlho. Rôzne pravoslávne cirkvi

P
ravoslávne spoločenstvo sa skladá z viacerých cirkví. Najstaršie cirkvi pochádzajú z patriárchátov rímskej ríše. Väčšinou jedna cirkev tvorí veriacich jedného štátu. P
rotestantizmus, ktorý vznikol v európe v 16.