Kresťanstvo
Kresťanstvo vzniklo v Izraeli okupovanom Rimanmi. Krestania považujú za mesiáša žida z nazarétu Ježiša Krista a nazývajú ho Božím synom. Ježiš hlásal, že bol zoslaný na zem preto, aby oboznamoval ludí zo zmluvou uzavretou mädzi Jahvem a židovským ludom. Boh, ktorý v dávnych časoch hovoril ústami prorokov v tom čase hovoril ústami Ježiša. Viera v Krista oddeluje Kresťanov a židov, ktorý ešte stále čakajú na príchod mesiáša. Život Ježiša Krista a jeho učenie je obsiahnuté v druhej časti Biblie-novom zákone.
Ježišov život
Život Ježiša Krista je vyrosprávaný v štyroch malých knihách-Evanjeliáchnapísaných mädzi rokmi 65-10 po Kristovi. Ích autormi sú: Matúš, Mark, Ján, Lukáš. Ježiš sa narodil v Betleheme v Júdei a vyrastal v Nazaréte v Galilei. Keď dosiahol vek 33 rokov pokrstil ho Ján Krstiteľ. Potom si vybral 12 apoštolov: Petra, Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Mátúša, Tomáša, Jakuba, Šimona, Júdu, Judáša. Celé 3 roky chodili po krajine s Ježišom a šírili Evanjelijum. Ježiš ochraňoval vyhnancov a chudákov. Na 30 dní po velkej noci ho židia vydali rímskemu prefektovi Pilátovi. Bol odsúdený na smrť ukrižovaním a ako otrok pochovaný. O tri dni na to našli jeho hrob prázdny. Hovorí sa, že vstal z mŕtvych. Posolstvo Krista
Kristus hlásal, že boh je láska, je otcom všetkých ludí. Kristus dobrovolne súhlasil zo smrťou, aby vykúpil všetkých ľudí.
cirkev prvých krestanov vznikla v Jeruzaleme okolo Apoštolov. Po turicach sa apoštoli vybrali šíriť zvesť o Kristovom zmŕtvychvstaní. Založili cirkev v malej ázii, v grécku, až po Rým. Šírenie kresťanstva
A
poštol tvrdil, že na to, aby sa človek stal kresťanom nemusí byť žid. Okolo roku 48 prívrženci prestali vykonávať židovské obrady a tak boli vylúčený zo židovskej komunity. V anchórii ich prvý raz nazvali krestanmi. V roku 393 sa stalo krestanstvo oficiálnym náboženstvom v Rímskej ríši.
Prvé cirkevné koncily
N
a konciloch sa stretávali biskupi. Boli to zhromaždenia, kde sa biskupi informovali o tom, čo sa stalo v ích provincii.
Prví mnísi
O
d 4. storočia žili mnísi pustovníckym životom. Odchádzali do púští aby tam žili v odriekaní a chudobe. Naj väčšie mníšske hnutia boli v rokoch 329-379 vedené Bazilejom a v rokoch 480-547 vedené Benediktom.
Sviatky
S
viatky, ktoré sa opakujú pravidelne každý rok oslavujú nejakú výžnamnú vec Kristovho života. Sviatosti
S
viatosti sú úkony a gestá, ktorými sa krestanu uvádza do božského života. Najdôležitejšie sviatosti života sú:
O
d 5.
storočia si barbari delili zadnú časť rímskej ríše, ktorá sa v roku 476 rozpadla. Vzniklo množstvo královstiev, ktoré mädzi sebou súperili. Kresťanstvo zostalo jediným putom, ktoré ich spájalo do rímskej cirkvi. Východná časť si udržala jednotu až do roku 1453. Nazvali ju Byzantskou ríšou podla hlavného mesta Konštantínopola, ktorý sa volal Byzantion. Kresťanstvo sa okolo stredozemného mora začalo rozvýjať až roku 650 a súperilo s islamom.
Právoslavná cirkev na východe
T
Ento dlhý náboženský vývoj viedol k schizme. V roku 1054 vznikol medzi pápežom a konštantínopolským patriarchátom spor. Definitývny rozkol nastal po vyplienení konštantínopolu v roku 1204. Katolícka cirkev na západe
V
12. a 13. storočí sa v západnej európe rozšírila náboženská civilizácia. Rímska cirkev sa tam presadzovala pomocou klerikov. Tak nazývame spoločenstvo mníchov a kňazov, ktorý tvoria hieartický usporiadaný klérus ktorý zahŕňal veriacich z farností, nemocnice a univerzity. Prvá univerzita bola založená v roku 1110 v Taliánsku. Prichádzali tam žiaci z celej európy. Začali sa budovať románske kláštory a gotické katedrály. Svätý Bernard založil v 12. storočí založil cisterciánsky rád. Od 11. do 13. storočia sa konali križiacké výpravy, ktorých cielom bolo znovu dobiť Jeruzalem. V 13. storočí sa zjavili rády žobravých mníchov. Vznik protestantizmu
K
oncom 15. storočia sa vedci, humanisti, zamýšlali nad podstatou a učením biblických textov a nad úlohou cirkvi. Mnohý z ních žiadali reformáciu. V nemecku Luther odhalil mnohé nedostatky za čo blo vylúčený z cirkvi. P
ravoslávnych kresťanov je asi 170 000 000. Trvajú na zachovaní kontinuity s cirkvou zo začiatkou kresťanstva. Text kréda, ktoré je zákonom kresťanskej viery je rozdelený pre pravoslávnych a katolíkov. Pravoslávny kresťania neuznávajú všeobecnú autoritu pápeža a vyzdvihujú moc Ducha Svätého. Obrady a svatky
P
ravoslávna cirkev najviac oslavije velkú noc. Potom oslavuje 6. Január, 6. Augusta. Pravoslávne obradu sú: krst, prímanie, birmovanie.
Liturgia a ikony
N
ajvýznamnejšou chvílou pravoslávnej cirkvi je Velká noc, je to sviatok sviatkov a nasledujúcich 40 dní sa pravoslávni veriaci zdravia: “Pán Jeťiš Kristus vstal z mŕtvych!“ a odpoveď: „Naozaj vstal z mŕtvych“. Ích náboženské obrady trvajú dlho. Rôzne pravoslávne cirkvi
P
ravoslávne spoločenstvo sa skladá z viacerých cirkví. Najstaršie cirkvi pochádzajú z patriárchátov rímskej ríše. Väčšinou jedna cirkev tvorí veriacich jedného štátu. P
rotestantizmus, ktorý vznikol v európe v 16.
storočí a vyustil do reformácie vedenej Lutherom, má vyše 400 000 000 veriacich a je velmi rozmanitý. Protestantov spája jedno heslo: „Jediný boh, jediné písmo a jediná milosť. Kostol a bohoslužby
V
eriaci chodia v nedelu do kostola na dlhé bohoslužby. Slávia tu aj velké životné udalosti. Obrady majú jednoduché a triezve. Sviatosti a nábožnosť
P
rotestanti uznávajú len dve sviatosti: krst, večeru pánovú. Podporujú kolektívnu aj rodinnú zbožnosť sústredenú okolo biblie. Okrem rodinného učenia od 6 rokov chodia deti na náboženstvo. Kedysi sa to volalo aj nedelná škola.
Úloha kňaza
P
rotestanti nepotrebujú žiadného sprostredkovatela medzi bohom a človekom. Kňaz je veriacim ako všetci a udeluje sviatosti. Štúdium náboženstva ho oprávňuje lepšie viesť veriacich. Protestantský kňaz sa môže aj oženiť a môže sa ním stať aj žena.
Organizácia protestantských cirkví
N
iektoré protestantské cirkvi sú sústredené na farach vedené kňazom. Každá fara vysiela svojich zástupcov na regionálne zhromaždenia, kde sa rozhoduje o dôležitých veciach ohladom cirkvi.
Najdôležitejšie zložky protestantizmu
P
rotestantizmus sa skladá: z cirkví a dobročinných hnutí.
V
bežnom používaní slovo katolícky od 16. storočia označuje za časť cirkvi. Katolicizmus má vyše 1 miliardy veriacich. Tvorí najvýznamnejšiu zložku kresťanstva. Má velmi bohatý výskyt:
Svätá omša a slávenie eucharistie
U
katolíkov ako aj dalších kresťanou vzkriesený Kristus spája Boha z luďmi. V nedelu na omši katolíci spoločne slávia vieru. Omša sa skladá z dvoch častí: čítanie z Biblie a príjimsnie eucharistie, ktorou si pripomínajú ježišovú poslednú večeru. Kostol
K
ostol je miesto, kde sa katolíci schádzajú na modlidby. Kňaz obsluhuje omšu pri oltári, ktorý zdobí drevený kríž. Tabernákulum je malá skrinka na eucharistiu. Na znak boží je v kostole červené svetlo. Kostol je bohato vyzdobený obrazmi a sochami. Obrady a učenie
K
atolícka cirkev vyznáva rovnaké sviatosti ako pravoslávna. Pre katolíkov je najväčší sviatok Velká noc, kristovho vskriesenia, Vianoce. Z dalších sviatkov sú najznámejšie turice, Všetkých svätých, dušičky. Dieťa sa po narodení pokrstí- kňaz mu leje na hlavu vodu na znak očistenia. Dieťa dostáva náboženskú výchovu, ktorej učebnica sa nazýva katechetizmus.
Ž
Ježišov život
ivot Ježiša Krista je vyrosprávaný v štyroch malých knihách-Evanjeliáchnapísaných mädzi rokmi 65-10 po Kristovi. Ích autormi sú: Matúš, Mark, Ján, Lukáš. J
Ežiš sa narodil v Betleheme v Júdei a vyrastal v Nazaréte v Galilei. Keď dosiahol vek 33 rokov pokrstil ho Ján Krstiteľ.
Potom si vybral 12 apoštolov: Petra, Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Mátúša, Tomáša, Jakuba, Šimona, Júdu, Judáša. Celé 3 roky chodili po krajine s Ježišom a šírili Evanjelijum. Ježiš ochraňoval vyhnancov a chudákov. Na 30 dní po velkej noci ho židia vydali rímskemu prefektovi Pilátovi. Bol odsúdený na smrť ukrižovaním a ako otrok pochovaný. O tri dni na to našli jeho hrob prázdny. Hovorí sa, že vstal z mŕtvych. Šírenie kresťanstva
A
poštol tvrdil, že na to, aby sa človek stal kresťanom nemusí byť žid. Okolo roku 48 prívrženci prestali vykonávať židovské obrady a tak boli vylúčený zo židovskej komunity. V anchórii ich prvý raz nazvali krestanmi. V roku 393 sa stalo krestanstvo oficiálnym náboženstvom v Rímskej ríši.
Prvé cirkevné koncily
N
a konciloch sa stretávali biskupi. Boli to zhromaždenia, kde sa biskupi informovali o tom, čo sa stalo v ích provincii.
Prví mnísi
O
d 4. storočia žili mnísi pustovníckym životom. Odchádzali do púští aby tam žili v odriekaní a chudobe. Naj väčšie mníšske hnutia boli v rokoch 329-379 vedené Bazilejom a v rokoch 480-547 vedené Benediktom.
Právoslavná cirkev na východe
T
Ento dlhý náboženský vývoj viedol k schizme. V roku 1054 vznikol medzi pápežom a konštantínopolským patriarchátom spor. Definitývny rozkol nastal po vyplienení konštantínopolu v roku 1204. Katolícka cirkev na západe
V
12. a 13. storočí sa v západnej európe rozšírila náboženská civilizácia. Rímska cirkev sa tam presadzovala pomocou klerikov. Tak nazývame spoločenstvo mníchov a kňazov, ktorý tvoria hieartický usporiadaný klérus ktorý zahŕňal veriacich z farností, nemocnice a univerzity. Prvá univerzita bola založená v roku 1110 v Taliánsku. Prichádzali tam žiaci z celej európy. Začali sa budovať románske kláštory a gotické katedrály. Svätý Bernard založil v 12. storočí založil cisterciánsky rád. Od 11. do 13. storočia sa konali križiacké výpravy, ktorých cielom bolo znovu dobiť Jeruzalem. V 13. storočí sa zjavili rády žobravých mníchov. Vznik protestantizmu
K
oncom 15. storočia sa vedci, humanisti, zamýšlali nad podstatou a učením biblických textov a nad úlohou cirkvi. Mnohý z ních žiadali reformáciu. V nemecku Luther odhalil mnohé nedostatky za čo blo vylúčený z cirkvi. .
|
