Väčšina ľudí si myslí, že nacistickí pohlavári boli jeden ako druhý. Čiastočne je to pravda, ale zpomedzi nacistických vodcov vystupuje do popredia jedna postava. Je ňou Albert Speer, ríšsky minister pre zbrojenie a strelivo. Bol Hitlerovým dlhoročným osobným priateľom, architektom a v ňom videl aj svojho ochrancu. Možno práve to mu bránilo v skoršom uskutočnení jeho myšlienok, pretože nikdy nezabudol na vernosť, ktorú Hitlerovi sľúbil. Avšak predsa tu je jeden rozdiel. Väčšinu nacistov súdených v Norimberku Hitler akoby ešte aj z hrobu ovládal. Speera však nie. Ale príliš som predbehol udalosti. Treba sa pozerať a hľadať logickú príčinu, prečo Speer takto jednal. Speer bol zástancom technokratskej filozofie, ktorá hovorí, že politiku môžeme za určitých okolností prehliadať, a že záleží iba na technológiách, ktoré má civilizácia k dispozícii, aký bude jej ďalší vývoj. Takýto spôsob rozmýšľania u človeka, ktorý je vysoko postaveným ministrom zdať nepochopiteľný. Ale Speerovi sa to naopak skvele hodilo. On len staval diaľnice a mosty, stále sa držal svojej filozofie a politiku ignoroval. Avšak len do istého času. Ten čas nastal v zime roku 1944-45. Keď totiž Hitler videl, že je na pokraji porážky, že jeho armády ustupujú na východnom fronte Červenej armáde, vydal rozhodujúce rozkazy, ktoré uviedli do pohybu obrovský nezastaviteľný kolotoč udalostí. Ríšskemu vedúcemu NSDAP(ďalej len strana) Martinovi Bormannovi dal pokyn, aby ríšske vojská pri ústupe ničili všetky nemecké priemyselné kapacity a koncentračné tábory. Vyhlásil, že: "Všetci dobrí Nemci padli v druhej svetovej vojne, a to čo ostalo, je len menejcenný ostatok nemeckého národa, ktorý nemá právo na život. A preto musíme zničiť všetky továrne, aby pre túto menejcennú časť neostalo ani len existenčné minimum. Nemecký národ sa už nikdy nevzchopí a my musíme zabrániť tomu, aby z nečistých vznikol nový národ, ktorý sa bude nazývať nemeckým, lebo..." Táto veta absolútne vystihuje pravú podstatu nacistickej moci, ktorej nešlo o nič iné, než o sebazničenie nemeckého národa. A práve teraz, keď strana vyhlásila ničiteľskú politiku proti nemeckému národu a chcela siahnuť Speerovi na jeho dielo, ten sa konečne vzpamätal a pochopil obmedzenosť technokratskej filozofie. Keď sa dostavili dôsledky tyranovho jednania, Speer ich na seba vzal a začal jednať. Ale bolo príliš neskoro - Nemecko teraz už ležalo v troskách. Speer sa však rozhodol vytrvať.