História muriva

Mezopotámia

Hlavným stavebným materiálom bola hlina. Robili sa z nej tehly sušené na slnku, pálené aj glazované. Ako spojovací materiál sa používal asfalt. Múry z tehál sa omietali, ale aj obkladali glazovanými obkladačkami. Stropy boli drevené a trámové. Robili sa aj prečnelkové klenby.

Egypt

Ako stavebný materiál sa používal kameň, ktorého bolo v Egypte dostatok. Kamenné kvádre v murive boli dokonale opracované, spájané bez malty vlastnou tiažou na tesársky spoj. Na stavbu bežných obydlí používali sušené tehly z hliny a blata. Vytvárali aj trstené steny obhadzované blatom. Dreva bolo v Egypte málo a ak bolo potrebné dovážali ho z Malej Ázie.

Antická rímska architektúra

Rímske stavebníctvo malo dostatok prírodných materiálov. Stavalo sa z tufov, travertínu, vápenca, pieskovca a mramoru. Poznali aj výrobu veľmi kvalitných tehál. Ako spojovací materiál používali vápno, sadru a puzolánsku hlinu, z ktorej vyrábali zmes podobnú betónu. Rimania používali rôzne druhy liateho muriva, ktoré preväzovali vodorovnými vrstvami z kamenných kvádrov alebo tehál. Vonkajšie líce muriva bolo často z opracovaného kameňa alebo tehál a vnútro liate. Stropy a krovy robili z dreva. Nosný systém rímskych stavieb bol architrávový a klenbový. V architrávovom systéme Rimania využili skúsenosti Grékov a v systéme zasa Etruské. Rimania zdokonalili konštrukciu klenieb. Tvar klenbových oblúkov bol polkruhový, resp. kruhový segment. Krížová klenba s vodorovnou vrcholnicou sa označuje ako rímska. Pri klenutí kopuly sa používali duté tvarovky.

Veľkomoravská architektúra

Staroslovanská architektúra bola drevená, ale aj niekoľko pamiatok svedčí o tom, že išlo o veľmi vyspelú spoločnosť, a že výskum, ktorý vlastne ešte len začal, nám prinesie ďalšie správy o kultúre a staviteľskom umení našich predkov.

Gotická architektúra

Gotika používa ako základný materiál kameň, a to vápenec, mramor, pieskovec a tuf. Na rozdiel od antických stavieb sú gotické stavby vytvorené z malorozmernych prvkov, dokonale kamenársky opracovaných. V krajoch menej bohatých na dobrý stavebný kameň sa stavali gotické stavby z tehál. V gotickom období bolo aj drevo bežným stavebným materiálom. V tomto období sa začalo používať na výplň okenných otvorov sklo.

Renesancia

Renesancia opäť začala používať masívne murivo, pretože gotika ho takmer vytlačila a nahradila ho opornou sústavou a skeletovým systémom. Povrchová úprava masívneho muriva v renesancii podľa antickej tradície používa rustiku. Je to kamenné murivo, kamenársky opracované, čím sa vytvára v priečelí budov reliéfna plastickosť. Ďalšou povrchovou úpravou priečelí je sgrafito (viacvrstvová farebná omietka, ktorá vytvára kubické, alebo figurálne ornamenty).

Klasicizmus

Vo svojich začiatkoch, podobne ako na rozhraní všetkých slohov, prináša nové klasické prvky na barokovo riešených architektúrach. Pri zatrieďovaní týchto stavieb do určitého slohového obdobia hovoríme o klasicizujúcom baroku, alebo o barokovom klasicizme. Aj pri týchto stavbách ide o strohý barok, ktorý opúšťa dynamiku, priečelia sa splošťujú a architektúra nadobúda tvarovú jednoduchosť.

Novo renesancia

Druhá polovica 19. stor. sa nesie v znamení renesančných architektonických vzorov a stavieb s oceľovou konštrukciou. Kým historizmus v prvej polovici 19. stor. čerpá z gotických predlôh, v druhej polovici 19. stor. sa záujem zo strany architektov obracia na renesanciu – vzniká novo renesancia. Táto architektúra má nové funkčné zameranie, ktoré si vynútil technický rozvoj.